V parlamente sedí päť politických strán, ktoré samé seba zaraďujú medzi stredopravé. Podľa aktuálnych prieskumov je však najsilnejšou z nich mimoparlamentná Sieť Radoslava Procházku. Ako jediná dokáže dlhodobo dosahovať dvojciferné číslo.

Jej výsledok je len tesne nad desaťpercentnou hranicou, no vládny Smer-SD má v prieskumoch takmer štyrikrát viac. Ostatné strany sa pohybujú okolo päťpercentnej hranice, ktorá zabezpečuje účasť v parlamente aj v nasledujúcom volebnom období.

Preto sa niektoré rozhodli pred voľbami spájať sily. Igor Matovič vytvoril spolu s Danielom Lipšicom koalíciu OĽaNO-NOVA, ktorá však "dieru" do slovenskej politickej scény zatiaľ neurobila. Posledné prieskumy ju dokonca posielajú mimo parlamentu.

Pôvodne sa do koalície chcel zapojiť aj Richard Sulík so svojou SaS. Jeho podmienkou však bolo, aby nové zoskupenie viedol silný líder. Medzi oslovenými menami sa spomínala expremiérka Iveta Radičová či primátor Trenčína Richard Rybníček. Žiadnu osobnosť však nakoniec neprehovorili.

Okrem boja s nízkymi preferenciami ukazujú pravicové strany aj nejednotnosť. Sulíkova SaS prišla s výzvou, aby stredopravé strany podpísali deklaráciu, ktorou odmietnu povolebnú spoluprácu so Smerom. KDH, Most-Híd ani Sieť sa však nezapojili.

Poslednou kvapkou do mora "rozdrobenosti" bol vznik strany podnikateľa Borisa Kollára. Okrem tvrdej protiimigrantskej rétoriky kritizuje Kollár stav Slovenska, ktorý pripisuje vládnemu Smeru. Tiež ho vďaka konzervatívnym postojom možno zaradiť medzi pravicových politikov.

Potrebuje podľa vás pravicová scéna novú tvár alebo sa ním môže stať niekto zo súčasných politikov? Medzi jednotlivých kandidátov sme zaradili najpopulárnejších politikov a taktiež ľudí, ktorí sa často verejne angažujú, no zároveň neprejavili otvorene záujem o vstup do politiky.