Interaktívne múzeum v centre Bratislavy, kde si deti aj ich rodičia vyskúšajú robota, či vytlačia kópiu žraločieho zubu na 3D tlačiarni. Okrem múzea vedy tiež filmový festival, alebo seriál dokumentov o vedcoch. Štát rozbieha jednu z najdrahších kampaní vo svojej histórii.
Na propagáciu vedy a techniky má ísť takmer 15 miliónov eur, len za mediálny priestor chce zaplatiť 4,8 milióna eur. „Za tie peniaze je možné urobiť prakticky čokoľvek,“ hovorí odborník na reklamu Marián Timoracký. Je to viac ako celková suma, ktorú vynaložili na kampaň deviati prezidentskí kandidáti v susedných Čechách, či predvolebná kampaň Smeru-SD v roku 2012.„Každé odvetvie potrebuje investovať do svojho marketingu,“ obhajuje megaprojekt Ján Turňa, šéf Centra vedecko-technických informácií, ktoré má projekt pod palcom.
„V Helsinkách majú planetárium, kde si môžete vysvietiť trasy leteckých liniek nad zemeguľou, či osvetlenie, ktoré vyžarujú jednotlivé časti Zeme,“ hovorí šéf centra Ján Turňa. Múzeum vedy by chcel spustiť koncom budúceho roka v Bratislave. Zhltne zhruba polovicu z pätnásťmiliónového rozpočtu projektu na popularizáciu vedy a techniky, ktorý vznikol na ministerstve školstva Dušana Čaploviča.
Získať mladých
Väčšina druhej polovice rozpočtu má ísť na propagačnú kampaň. Projekt počíta s veľkou bilbordovou kampaňou, so zapojením desiatich printových a piatich internetových médií, reklama v televízii a rozhlase má zabrať 1500 minút. Samotné náklady na kampaň sú vyčíslené na 4,8 milióna eur, začať by mala v januári budúceho roka. „Bavíme sa o zhruba ročných nákladoch niektorého z mobilných operátorov na mediálny priestor,“ tvrdí šéf mediálnej agentúry, ktorý nechcel byť menovaný.
Operátori patria medzi najväčších nákupcov reklamy na Slovensku. Šéf centra Turňa tvrdí, že je to dobrá investícia, pretože získa pre vedu mladých ľudí a verejnosť presvedčí o význame vedy pre budúcnosť krajiny.
Radšej na školy
Kampaň však vyvoláva zmiešané reakcie. „Keď propagovať vedu, tak jedine praktickou cestou, organizáciou vedeckých krúžkov už na základných školách, ktoré musia byť vedené odborníkmi z praxe, nie učiteľmi,“ hovorí chemik Ivan Ostrovský. Peniaze by podľa neho boli lepšie využité, ak by mladí ľudia pracovali s vedou týždenne, nie raz za rok pri návšteve múzea. „Je to ukážkový príklad toho, že v mnohých prípadoch by bolo lepšie nečerpať vôbec, ako financovať nezmyselné kampane,“ hovorí analytik Inštitútu sociálnych a ekonomických analýz Radovan Ďurana. Kampaň podľa neho neovplyvní počet ľudí, ktorí budú chcieť robiť vedu. Šéfka Asociácie doktorandov Slovenska Veronika Trstianska si nemyslí, že peniaze by bolo lepšie použiť na zlepšenie podmienok pre doktorandov, aby neodchádzali do zahraničia. Vďaka projektu si podľa nej môžu zaplatiť účasť na konferenciách, či publikovanie príspevkov.
„Vo všeobecnosti si myslím, že propagácia vedy je veľmi potrebná,“ dodal šéf Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek. Prvá vláda Roberta Fica plánovala podstatne skromnejšie náklady na popularizáciu vedy. V stratégii popularizácie vedy odhadla tohtoročné výdavky na tento účel vo výške 560-tisíc eur z eurofondov a 315-tisíc eur zo štátnej kasy.