Utečenecký tábor v Gabčíkove sa po rokoch zrejme opäť naplní. V najbližších mesiacoch by v ňom dočasné ubytovanie malo nájsť 500 utečencov, ktorí k nám prídu z Rakúska. Na Slovensku budú ubytovaní počas ukončenia azylovej procedúry v Rakúsku. Pôjde najmä o utečencov pochádzajúcich z krajín bývalej Juhoslávie. Týmto krokom Slovensko pomáha preplnenému utečeneckému táboru Traiskirchen, ktorý sa nachádza južne od Viedne. „Sú to utečenci, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku. My im len poskytujeme kapacitu na ubytovanie, aby nemuseli spať v stanoch. Po ukončení azylového procesu pocestujú späť do Rakúska,“ uviedol minister vnútra Róbert Kaliňák.
Podľa sociológa Vladimíra Krivého zo Slovenskej akadémie vied môže informácia o poskytnutí ubytovania rakúskym azylantom vyvolať v spoločnosti negatívne reakcie. „Určite sa nájdu skupiny ľudí, ktorí budú proti tomuto v podstate nevinnému kroku protestovať. Nepôjde však o celú spoločnosť, ale len o určitú skupinu ľudí, ktorí sú xenofóbnejší. V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú strach z neznámeho,“ povedal Krivý.
Kde presne budú utečenci umiestnení, zatiaľ nie je známe. Do úvahy podľa Róberta Kaliňáka pripadá objekt v Gabčíkove, ktorý v minulosti slúžil ako utečenecký tábor pre žiadateľov o azyl. „Gabčíkovo sa používalo na ubytovanie ľudí, ktorí žiadali o azyl na Slovensku. V tomto prípade sa Slovensko nijako nepodieľa na azylovom procese pri utečencoch, ktorých u nás ubytujeme. Dáme im len posteľ, tam sa naša úloha končí,“ vyjadril sa minister vnútra.
Sociálne dávky, lekársku starostlivosť a iné náklady spojené s ich pobytom uhradí rakúska strana. Slovensko zaplatí len ubytovanie. „Časť nákladov berieme na seba. Keby sme Rakúsko nechali uhradiť všetky výdavky, nebola by to pomoc,“ dodal Kaliňák. Presný dátum, kedy by k nám utečenci mali prísť, bude známy až po ďalších rokovaniach. Podľa Kaliňáka sa o podrobnostiach rozhodne do konca júla.
Politici by mali vyslať jasnejší signál
Rozhovor so sociológom Vladimírom Krivým
Zdá sa, že na Slovensku proti migrantom vystupuje podstatná časť spoločnosti. Čo zapríčiňuje negatívnejší postoj u Slovákov oproti iným krajinám?
Niektoré výskumy, medzi nimi napríklad Európsky výskum hodnôt, ukazujú, že vo všeobecnosti sú postkomunistické krajiny menej tolerantné k akejkoľvek odlišnosti a inakosti. Dlhý čas sme žili v uzavretej spoločnosti a následky toho ešte stále pretrvávajú. Nie sme zvyknutí na odlišnosti ako v iných krajinách, kde komunizmus nebol. Ľudia sú tam otvorenejší.
Ako sa môže spoločnosť premeniť na otvorenú?
Neexistuje jednoduchý recept, ako by sa ľudia mohli stať otvorenejšími voči inakosti. Dôležité je, ako sa k tejto téme stavajú spoločenské elity. Ak vyšlú jasný signál k otvorenosti spoločnosti, potom sa môže postoj ľudí pomaly meniť.
Aké signály vysielajú elity na Slovensku?
Čiastočný signál k otvorenosti vysielajú politici, ale dalo by sa od nich očakávať dôraznejšie vyjadrenie postoja. Ja však chápem, že sa boja vstupovať do citlivejších tém. Nechcú prísť o podporu ľudí. V súčasnosti túto úlohu suplujú kultúrne elity.