Kúsok za malou zemplínskou obcou Tibava leží sedem metrov pod zemou vínna pivnica. Pred nežnou revolúciou tu komunisti organizovali schôdze a pri víne diskutovali o úlohe strany v spoločnosti. „Našťastie prišiel rok 1989, už som to nemohol počúvať – samá strana sem, strana tam,“ smeje sa vinársky technológ Juraj Timko, ktorý tu nalieval víno vlastnej výroby aj československému prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi. Komunistických papalášov sem ťahalo okrem pokojného prostredia aj výnimočné víno, ktorému pomohol na výslnie práve on. Počas socializmu tu totiž presadil výrobu odrodovo čistého vína a jeho odkaľovanie. „To v minulom režime vôbec nebolo zvykom, takmer výlučne sa pili rôzne zmesky s názvami ako Čaro alebo Poklad,“ hovorí súčasná riaditeľka Pivnice Tibava Monika Bunčáková.

Biľakovo víno

Pritom ešte v polovici minulého storočia tu, v tzv. východoslovenskej vinárskej oblasti, nemalo víno žiadnu tradíciu. „Komunisti začali dávať miestnym družstvám stopercentnú dotáciu na vinohrady a postupne sa tu vysadilo takmer päťsto hektárov,“ hovorí Timko. Podľa odborníkov urobili dobre, vďaka unikátnej kombinácii sopečnej pôdy a klímy má tunajšie víno intenzívnu chuť a arómu. „Dnes tým, ktorí chcú mať dobrú vinotéku, hovorím, že musí obsahovať minimálne dve vína z miestnych rajónov,“ hovorí enológ Vladimír Hronský.

Výrobu vína tu podľa miestnych presadil bývalý šéf komunistickej strany Vasil Biľak, ktorý je z východoslovenského Svidníka. O kvalitu sa zase postaral technológ Timko, ktorý presadil technológie z moravských Valtíc. „Zaviedol som odkaľovanie a nemiešali sme odrody,“ hovorí Timko. Z 500 vagónov hrozna, ktoré zozbierali družstvá na úpätí Vihorlatu, išlo na tibavské víno 30 až 40 vagónov, zo zvyšku sa v košických Ťahanovciach vyrábali „priemyselné vína“ Košický poklad či Rubens. „Naše víno sa okamžite rozchytalo, takže papalášom sme ho museli na príkaz riaditeľa baliť a posielať do Bratislavy a Prahy,“ dodáva Timko. Po revolúcii hrozil miestnym vinárstvam krach, dostali sa totiž do rúk privatizérov, ktorí k vinárstvu nemali vzťah a očakávali rýchly zisk. Východoslovenské vína sa podľa Hronského takmer stratili z mapy, dnes sa však situácia obracia.

Výnimoční v sile vôní

So 180 hektármi obrábanej plochy a s pol druha milióna litrami dorobeného vína ročne sa lídrom pozitívnej zmeny stala Pivnica Tibava. „Firmu som kúpil v roku 1999 v konkurze,“ hovorí majiteľ Kamil Červenka z Bratislavy. Víta nás v plnom pracovnom nasadení s drôtom a nožnicami vo vinohrade. „Zakladáme nové hony,“ vysvetľuje. Presun z metropoly na druhý koniec republiky vysvetľuje práve výnimočnou klímou. „Vinárstvo je môj život. Sobranecký okres ponúka neuveriteľné množstvo teplých slnečných dní, zároveň je tu špecifická ťažká ílovitá pôda sopečného pôvodu,“ hovorí. Tá má priamy vplyv na podobu vína. „My tu ťažko vyrobíme ľahké svieže vína ako na západe. Vďaka minerálom v pôde sú naše vína, naopak, hutné. To znamená, že majú výrazne intenzívne arómy a chute,“ dodáva riaditeľka Bunčáková. Firma investovala do nových technológií, snaží sa dosahovať vysokú čistotu a cukornatosť a siaha po čoraz vyšších vinárskych oceneniach. Predvlani to boli dve striebra pre tramín a silván na medzinárodnej súťaži vín vo Viedni.

Recept na krízu

„Vzopreli sme sa dobovému presvedčeniu, že v hypermarkete sa kvalitné víno kúpiť nedá,“ hovorí Bunčáková. Reťazce sú podľa nej totiž dobrým miestom, kde sa zákazník môže so značkou zoznámiť. „Ak mu ponúknete kvalitu, zatúži objavovať ďalšie vaše vína, aj tie drahšie s prívlastkom,“ dodáva. Kľúčové sú podľa nej prvé tri roky, počas ktorých si treba miesto v sieťach vybojovať a denne presviedčať o umiestnení, sledovať regály a neustále komunikovať s partnermi. „Ak si toto vydriete, spolupráca sa premení na pevnejšie základy a vernosť zákazníkov zabezpečí odbyt,“ dodáva Bunčáková. Prítomnosť v sieťach sa prejavila aj po vypuknutí krízy. „Ľudia ako prvé obmedzili návštevy reštaurácií. Pivnice, ktoré sa sústredili len na segment horeca, mali problém. Nám diverzifikácia pomohla,“ dodala. Hoci teraz na domácom trhu umiestni celú produkciu, prvé fľaše už vyviezli aj do Thajska a Číny.