Vláda Roberta Fica vo štvrtok schválila zákon, ktorý má zabrániť schránkovým firmám obchodovať so štátom. Bol z toho hotový „blitzkrieg“ – nový predpis predložil samotný premiér, bez priestoru na pripomienky zo strany odborníkov či verejnosti a do parlamentu sa predpis dostane v skrátenom legislatívnom konaní už dnes. Poďme sa teda pozrieť, nakoľko vážne to Robert Fico a jeho kabinet myslia s bojom proti politikom schovaným v schránkových firmách.
1. Môže nový zákon vylúčiť obohacovanie sa politikov na verejných zákazkách? NIE.
Vláda zakazuje účasť na tendroch firmám z krajín, ktoré nezverejňujú vlastnícku štruktúru firmy. Už letmý pohľad do minulosti však ukazuje, že toto opatrenie nič nerieši. „Slávny“ obchod s emisiami by aj v prípade účinnosti tohto zákona mohla realizovať americká firma Interblue Group s verejne známou vlastníckou štruktúrou – majiteľmi Dánkou Janou Lütken a Švajčiarom Hansom Grobom. Z výstupov švajčiarskych vyšetrovateľov je pritom známe, že skutočným prijímateľom 47 miliónov eur z tohto biznisu boli najmä fyzické osoby zo Slovenska a z Čiech. „Naďalej existujú stovky právnych riešení, ktoré umožnia skutočným prijímateľom peňazí, takzvaným, ultimate beneficiary owner‘, ostať v utajení, napríklad inštitút tichého spoločníka, ktorý pozná aj slovenské právo,“ hovorí právnik Daniel J. Krátky. Iný príklad. Štátnu zákazku získa štandardná s...
Zostáva vám 85% na dočítanie.