Bývalý šéf Najvyššieho súdu SR (NS SR) a súčasný predseda trestnoprávneho kolégia NS SR Štefan Harabin dnes skritizoval novú predsedníčku Súdnej rady SR Janu Bajánkovú za jej podporu vládneho návrhu, čo sa týka zmrazovania platov sudcov.
"Pani predsedníčka Bajánková za súhlas s policajnými previerkami sudcov a za súhlas so zmrazovaním platov sudcov už v roku 2012, teraz pre rok 2015 zahanbujúco až na úroveň roku 2012 dostáva odmenu v podobe SMER-om predkladaného legislatívneho návrhu na plat 4300 eur, príplatok, ktorého výšku určí Súdna rada, bezplatné užívanie bytu, služobného auta a mobilu. Náklady na túto doslova umelo vytvorenú funkciu by pokryli desať nových sudcovských miest v boji s prieťahmi v konaní," vyjadril svoj názor Harabin.
Podľa jeho názoru "za danej situácie sa nedá veriť, že Smer-SD to so šetrením myslí úprimne". Ťažko môžu sudcovia očakávať od pani Bajánkovej, že sa vzdá týchto benefitov od politikov iba výmenou za to, aby sa sudcom nezmrazili platy, lebo funkcionárska trafika by pre ňu stratila opodstatnenie. "Bajánková za svoje osobné finančno-materiálne bonusy hodila cez palubu všetkých sudcov, dokonca participuje na tom, že zo sudcov v krátkom čase Smer-SD opätovne urobí mediálnu potravu za sociálnu biedu občanov. Veď sa blížia komunálne voľby a v horizonte roku 2016 parlamentné voľby a majetkové priznania politikov na úroveň sudcov nemôže predsa Smer-SD pripustiť," dodal mimo iného bývalý predseda Súdnej rady a NS SR Harabin. Pripomenul, že on a jeho predchodca približne desať rokov vykonávali funkciu predsedu Súdnej rady bezplatne.
Skupina 19 poslancov Smeru-SD predložila novelu zákona platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorej cieľom je stopnúť zvýšenie platov aj v roku 2015. Platy sudcov a prokurátorov by mali ostať na úrovni roku 2012.
Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec však túto záležitosť nepovažuje ešte za definitívnu. Poslanci by mali podľa neho zvážiť, či pretrvávajú dôvody na takýto zásah. V minulosti už Ústavný súd označil zásahy do platových pomerov sudcov za protiústavné. Štát musel zárobky spätne dorovnávať.
Vlani sa politikom pri zmrazovaní platov ústavných činiteľov podarilo získať pre tento krok napokon aj sudcov, ktorí zámer najprv kritizovali. Zásah do ich platových pomerov nikto nenapadol na Ústavnom súde.
Sudcom ale vlani po náleze Ústavného súdu musel štát dorovnať platy skresané novelou, ktorú v roku 2010 presadil vtedajší šéf parlamentu Richard Sulík. V časti roku 2011 ich zárobky poklesli. Sulíkovu novelu napadli vtedy opoziční poslanci za Smer-SD.
Súčasný návrh poslancov Smeru-SD zárobky sudcov neznižuje. Nemá sa len uplatniť valorizácia. V minulosti označil Ústavný súd za protiústavné aj odopieranie nárokov sudcov na 13. a 14. plat, ktorý, na rozdiel od iných ústavných činiteľov, poberajú.