Týždeň čakal Jozef Lulkovič na list od slovenského Volkswagenu, ktorý mal rozhodnúť o jeho budúcnosti. Absolvent trnavskej priemyslovky chcel nastúpiť na dvojročné štúdium v automobilke, v prípade neúspechu mal v zálohe štúdium na technickej univerzite.

Verdikt komisie, ktorá na študijný program do závodu vyberala len zlomok zo stoviek uchádzačov, napokon znel – prijatý. „Vyšku si môžem kedykoľvek dorobiť, ale pri súčasnej situácii vysokoškolákov, ktorí si nevedia nájsť prácu, ja mám isté miesto, prax a certifikát, vďaka ktorému môžem ísť robiť aj do zahraničného závodu koncernu,“ vysvetľuje Lulkovič. Jozef je zase pre automobilku zárukou kvalifikovaného odborníka, ktorého mu už slovenské školstvo nedokáže garantovať.

Školy sú „mimo“
Podnikov, ktoré sa už nechcú spoliehať na čoraz chudobnejšiu „produkciu“ stredných odborných škôl pribúda.

Jednou z prvých lastovičiek bola Stredná odborná škola technická v Žiari nad Hronom, ktorú si založili miestne hliníkárske firmy. „Hlavným dôvodom bolo zabezpečiť si do budúcnosti dosť kvalitných zamestnancov, pretože na odborné školy chodilo čoraz menej žiakov a boli slabí,“ vysvetľuje riaditeľka Beáta Tóthová.

„Kvalita absolventov nie je dostačujúca. Školy nemajú potrebnú techniku, neorientujú sa na prax a nestíhajú učiť najmodernejšie technológie, ktoré využívame pri výrobe našich vozidiel, takže ich musíme preškoľovať,“ vysvetľuje hovorca Volkswagenu Vladimír Machalík.

Vysoké náklady
„Firmy si spočítali, že na preškoľovanie kuchárov minú desaťtisíce eur a hotových zamestnancov im potom preplatí iná firma, že viac sa im vyplatí investovať do školy,“ hovorí Peter Rebro, riaditeľ odbornej školy v Novom Meste nad Váhom. Kým pred piatimi rokmi ich vraj musel naháňať do spolupráce, dnes je situácia opačná. „Veľa podnikov tu rozširuje výrobu, v zahraničí vidia, že na Slovensku vieme pracovať a pracujeme kvalitne,“ dodáva o nemeckých a amerických matkách miestnych strojárskych firiem.

Škola s firmami spolupracuje do tej miery, že spolu robia nábory na základných školách – hlinikárske firmy v Žiari začínajú s deťmi pracovať dokonca už v škôlkach. „Firmy neboli dostatočne motivované vytvárať si tieto dodatočné náklady, ale keďže školstvo sa dostalo tam, kde je, uvedomujú si, že bez spolupráce so školami nebudú mať taký počet a kvalitu uchádzačov, akú by potrebovali,“ hovorí analytička Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.

Kto má platiť
V minulom režime spolupracovala každá výrobná firma so školou a výdavky na prax budúcich zamestnancov mala započítané v nákladoch. „Po nežnej revolúcii firmy túto položku z rozpočtov vyškrtli a návrat je mimoriadne ťažký,“ upozorňuje prezident Združenia automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Mal by v tom štát firmy podporiť napríklad nižšími daňami a odvodmi alebo sa postarať o skvalitnenie odborných škôl, na ktoré každoročne vyčlení stámilióny eur? Ministerstvo školstva zatiaľ vidí cestu v eurofondoch a presune žiakov z gymnázií na odborné školy.