Viac peňazí pre škôlku, výplaty načas a viac miest pre deti – to všetko si sľubujú od najnovšieho zámeru ministra školstva Dušana Čaploviča pracovníci materských škôl. Minister Čaplovič na nedávnom stretnutí s odborármi naznačil, že „sa bude pokúšať o prechod materských škôl pod prenesené kompetencie“. V ľudskej reči to znamená, že by škôlky mal opäť v plnej miere financovať štát – ako to bolo pred nástupom druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
„Obce nikdy nemajú dosť peňazí na školstvo, tak azda by sa zlepšilo hospodárenie,“ hovorí Eva Pintérová, zástupkyňa riaditeľky jednej z dúbravských škôlok. Očakáva, že štát by vyriešil aj veľký nedostatok miest v škôlkach, ktorý trápi najmä veľké mestá.
Deti v škôlke. Snímka: HN/Peter Mayer
Samospráva nechce
Škôlky dnes patria obciam. Štát všetkých 3290 škôlok spolu s majetkom a pozemkami previedol na samosprávu pred 11 rokmi. Náklady spojené so škôlkami – platy učiteľov, energie či údržbu budov, teda zhruba 200 miliónov eur ročne – platí samospráva z vlastnej kasy. Po zmene by obciam ostali budovy a ich údržba a opravy, ale riadenie, učiteľov a financovanie, by prevzal štát podobne, ako je to v prípade škôl.
„Neviem si to predstaviť, do materských škôl sme investovali veľa peňazí,“ hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Obce podľa neho o takýto „vážny zásah“ do rozdelenia pôsobností štátu a samosprávy nemajú záujem. „Zo štyroch škôlok sme urobili dve, zrekonštruovali ich, išlo na ne veľa peňazí, neviem, kto by mi ich vrátil,“ potvrdzuje primátor Holíča Zdenko Čambal (Smer-SD). Je presvedčený, že spolu so škôlkami by štát vzal obciam aj veľkú časť peňazí z podielových daní. „Nie som včerajší,“ dodal.
Rodičia bez starostí?
Mnohým škôlkam by sa to, naopak, páčilo. „Ak by to znamenalo viac financií, tak by sme to privítali,“ hovorí Peter Stupák z materskej školy v Krásnohorskom Podhradí. „Od obce máme na všetko len jednu odpoveď – že nie sú peniaze,“ dodáva riaditeľka škôlky v Žehre Dana Gyimotyová.
Zmena by možno znamenala spravodlivejšie financovanie škôlok či oslabenie väzieb na vedenie obce. Ale vyriešila by problém s nedostatkom miest? Odborníci hovoria, že je to skôr otázka peňazí. „Samotný prechod kompetencií nevyrieši nič, pokiaľ nepôjde na škôlky viac financií,“ upozorňuje analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová. Budovy, ktoré obce predali v čase klesajúceho počtu detí, štát na mapu len tak nevráti.
Ukáže audit
Ministerstvo zatiaľ nechce plány špecifikovať. „Zámer sa týka územnej samosprávy a bude musieť byť vyrokovaný s dotknutými subjektmi, preto je dnes predčasné informovať o niečom, čo musí byť výsledkom rokovaní,“ uviedol hovorca ministerstva Michal Kaliňák. Vláda tento rok spolu s témou platov v školstve a reformou verejnej správy ESO otvorila aj tému rozdelenia financií medzi obce, kraje a štát.
A spustila audit oboch stupňov samosprávy. Budúci rok má priniesť komplexný pohľad na úlohy, ktoré plnia obce a župy a nakoľko im na ne stačia peniaze od štátu. A zrejme prinesie aj verdikt o osude materských škôl.
Povinná škôlka by mohla byť aj pre štvorročné deti
„Zoštátnenie“ materských škôl by rezortu otvorilo cestu k povinnej „školskej“ dochádzke pre päťročné, či dokonca štvorročné deti. Tú žiadajú splnomocnenec vlády pre rómsku reformu Peter Pollák, odborári, a ministra školstva Dušana Čaploviča do nej tlačí aj klesajúca zaškolenosť predškolákov.
Kým Európska únia chce do roku 2020 dosiahnuť až 95-percentnú zaškolenosť budúcich prváčikov, u nás klesla za desať rokov z 85 na súčasných 81 percent.
Nepomohlo ani zavedenie bezplatného ročníka pred nástupom do školy. Problematická je najmä situácia v sociálne slabších komunitách, napríklad v rómskych osadách. „Pre deti by to bolo dobré, mohli by sme ich lepšie pripraviť na vstup do školy,“ hovorí riaditeľka „rómskej“ škôlky v Žehre Dana Gyimotyová. Ak by však bola škôlka povinná už pre päťročné deti, počet detí by tu stúpol z 23 zhruba na sto.
Taký prudký nárast by Žehra ani mnohé ďalšie obce nezvládli, aj preto štát potrebuje zabezpečiť „vlastnú“ sieť škôlok. „Nie je dobré, aby sa takéto opatrenie zavádzalo plošne, pretože to, čo sa môže zdať výhodné pre niektoré časti Slovenska, môže byť nevýhodou pre ostatné regióny,“ upozorňuje bývalý splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský.