Hlasovanie, ktoré nemá víťaza. Aj tak by sa dalo stručne charakterizovať sobotné referendum o tom, ako má na Slovensku vyzerať rodina. Platí totiž, že kým v prípade Aliancie za rodinu nemožno považovať mobilizovanie 21 percent ľudí za úspech, ale skôr za fiasko, z pohľadu LGBTI hnutí si nemožno nahovárať, že zvyšných viac ako 78 percent voličov je zástancom ich práv. Potvrdilo sa teda staré – známe – do výsledkov sa tak ako v prípade predošlých volieb premietla najmä veľká apatia verejnosti. Nezáujem o tému či o zapájanie sa do formovania spoločnosti. „V tomto prípade sa ukázalo, že otázky sa netýkali tém, ktoré spoločnosť považuje za také dôležité, ako sa očakávalo. Časť ľudí zas odradila kampaň, aká hlasovaniu predchádzala,“ povedal politológ Tomáš Koziak z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
Prejavili sa však aj dlhodobé pochybnosti o inštitúte referenda. Politici ho totiž už roky označujú za niečo, čo je zbytočné, upozornil politológ Rastislav Tóth.
Porazený je jednoznačný
Kým ukázať na víťazov referenda možno v tomto prípade len ťažko, identifikovať porazeného je pomerne ľahké. Nepriamo sa ním totiž stala cirkev. Jednak tým, že z veľkej miery stojí za mimovládkami tvoriacimi Alianciu za rodinu, no taktiež mierou jej angažovania sa v celej predvolebnej kampani.
Boli to práve kňazi a biskupi, ktorí veriacich vyzývali na voľbu „trikrát áno“. A taktiež to boli kostoly či pastoračné centrá, v ktorých dostávali priestor prednášky aktivistov za rodinu či letáky navádzajúce na väčšiu ochranu tradičnej rodiny. Práve preto je účasť 940-tisíc ľudí z približne 3,3 milióna katolíkov u nás podľa analytikov nízke číslo, ktoré odráža najmä slabnúcu pozíciu cirkvi na Slovensku. Podľa Konferencie biskupov Slovenska je výsledok referenda dôvodom na analýzu a zamyslenie sa. Aké konkrétne kroky však chcú spraviť, nekonkretizovali.
„Výsledky ukazujú deliacu čiaru medzi dedinami, kde si cirkev ešte ako-tak udržiava prevahu, a medzi mestami, kde sa jej už ľudí nedarí oslovovať tak ako v minulosti,“ vysvetľuje Jaroslav Šebek, odborník na cirkvi z českej Akadémie vied. Tento trend bude podľa neho v ďalších rokoch pokračovať. Ešte viac môže cirkvi u nás podľa neho oslabiť, ak nezvládnu odkomunikovať ďalšie citlivé témy, ktoré sa ešte len začínajú otvárať. Ako napríklad odluka od štátu či povolenie registrovaných partnerstiev. „Ak v týchto témach chcú uspieť, tak by mali vnímať štýl, akým ich komunikuje Vatikán či pápež František. Ten je totiž výrazne iný, aký mala napríklad emocionálne vyostrená predreferendová kampaň z predošlých týždňov,“ dodáva Šebek.
V konečnom dôsledku sa tak vyvrátil aj mýtus silne veriaceho Slovenska, ktoré pre náboženské presvedčenie nepočúva argumenty protistrany. „Ukazuje sa, že Slovensko je modernejšia krajina. A náboženské otázky skôr ľudia vnímajú vo svojej osobnej či etickej rovine,“ myslí si sociologička Oľga Gyárfášová.
Adopcie nezabrali
Pohľad na plebiscit prekvapuje aj v miere súhlasu s jednotlivými otázkami. Napriek zameraniu kampane na adopcie detí a prieskumom, že práve tie sú pre väčšinovú spoločnosť najviac problémové, hlasovanie ukázalo niečo iné. Najviac ľudí by totiž podľa odpovedí malo problém s manželstvami homosexuálov. Ani táto odpoveď však menšinu neodradila.
Práve naopak, nízka účasť podľa Romany Schlesinger z Queer Leaders Forum ukázala, že v spoločnosti dozrel čas na presadenie registrovaných partnerstiev. A aj keď menšina nemôže podľa politológov ani po referende rátať so širokou podporou, sčasti dávajú Schesinger za pravdu. „Výsledok hlasovania je viac-menej hodenou rukavicou pre ľavicový Smer, ktorý sa z neho dozvedel, že témy partnerstiev sa u nás nestretávajú s takou nevôľou, ako možno očakával,“ mieni Koziak. Aj po nedávnych slovách premiéra Roberta Fica o tom, že homosexuálom treba uľahčiť spolužitie, je tak podľa Koziaka pravdepodobné, že Smer pred voľbami staví na tému práv menšín, ktorá je vo svete pre ľavicu typická.
Parlamentné voľby
marec 2012
zúčastnilo sa 2,60 milióna ľudí, teda59,11 percenta oprávnených voličov
Prezidentské voľby
marec 2014
na 1. kole sa zúčastnilo 1,90 milióna ľudí, teda43,40 percenta oprávnených voličov
na 2. kole sa zúčastnilo 2,20 milióna ľudí, teda50,48 percenta oprávnených voličov
Voľby do Európskeho parlamentu
máj 2014
zúčastnilo sa 576-tisíc ľudí, teda13,05 percenta oprávnených voličov
Komunálne voľby
november 2014
zúčastnilo sa 2,16 milióna ľudí, teda48,34 percenta oprávnených voličov