Na kongrese v Senici som pochopila, že SDKÚ-DS stratila kontakt s realitou a nie je možné urobiť to, v čom sa cítim najlepšie, a to je krízový manažment. Bol to pre mňa rýchlokurz politiky, povedala v rozhovore pre HN predsedníčka strany Šanca Eva Babitzová.

Odkiaľ má novovzniknutá strana takmer milión eur na kampaň?

Je to výsledok veľmi intenzívnej práce, toho, že sa poznáme s mnohými ľuďmi, a toho, že jedna z najfrustrovanejších skupín zo súčasnej politiky sú podnikatelia. Veľkú časť máme od podporovateľov, ktorí dúfajú v zmenu pomerov.

Šestka na vašej kandidátke Jozef Mertan dal na kampaň takmer 200-tisíc eur. Ako sa na to celé dnes pozerá on?

Jozef Mertan je náš krajský predseda a úzka časť tímu. Podarilo sa mu veľmi úspešne predať vlastnú firmu, tak sa rozhodol, že prispeje. Aj on verí, že má zmysel bojovať za to, aby sme žili v poriadnej krajine.

Aký bol cieľ vzniku strany Šanca? Vy ste to najskôr skúšali v SDKÚ-DS, kde ste pobudli dva mesiace.

Na kongrese v Senici som pochopila, že tá strana stratila kontakt s realitou a pud sebazáchovy a nie je tam možné urobiť to, v čom sa cítim najlepšie, a to je krízový manažment. Bol to pre mňa rýchlokurz politiky. Šanca vznikla preto, že sa hneď nevzdávam.

Ako úspešný človek v biznise ste obklopená ľuďmi, ktorí vás utvrdzujú vo vlastnom úspechu. V politike potrebujete podporu širšieho okruhu ľudí. V tomto zmysle ste podľa vás nestratili kontakt s realitou?

Kým to nevyskúšate, tak neviete. Druhá vec je fakt, že sa nám podarilo za necelý rok od zbierania podpisov na ulici vybudovať stranu, ktorá má štruktúry, financovanie, program a má skoro 300 členov po celom Slovensku. To je manažérsky výsledok. A to, či máte nejakú charizmu na ľudí, nezistíte, kým si to nevyskúšate. Zatiaľ mi to funguje dobre.

A prečo ten neúspech v predvolebných prieskumoch?

A vy im veríte?

Máte vlastné prieskumy, ktoré hovoria niečo iné?

Máme interné prieskumy o znalosti našej značky, ktoré hovoria aj o tom, ako sa vyvíja znalosť strany Šanca a mňa ako lídra a všetky moje skúsenosti hovoria, že by to aspoň do istej miery mali kopírovať aj preferencie. Ale ony sa v nejakom momente zrazu zastavili.

Na koľko percent sa cítite?

Všetky prieskumy ukazujú, že máme okolo 40 percent naštvaných voličov, ktorí nemajú koho voliť. A to je slušný potenciál. Chceme sa dostať do parlamentu. Bude to veľmi dôležité, pretože už dnes je jasné, že v poslednej rabovačke sa k Ficovi pridajú aj niektoré pravicové strany.

Napríklad ktoré?

Napríklad Sieť alebo Most-Híd, ktoré pripúšťajú možnosť spoločnej vlády so Smerom.

Čo bude so stranou Šanca, ak sa nedostane do parlamentu?

Budeme pokračovať v našej práci. Krajinu môžete zmeniť oveľa lepšie, keď vyhráte voľby, to je pravda, ale pozrime sa na množstvo úspešných iniciatív a občianskych aktivít, ktoré fungujú aj bez toho, aby boli v parlamente.

V rozhovore pre portál aktuálne. sk ste spomínali, že ľudia sú frustrovaní z politikov. Vy im ponúkate odborníkov, ale podľa prieskumov to nezafungovalo. Je tu po nich naozaj dopyt?

Povedzme si, aká je situácia. Spoločenská diskusia je plná skepsy, relativizovania hodnôt a princípov pri zabehnutých stranách. Povedzme to pravicovým voličom nahlas – pravicové strany dezertovali. Jednoducho zradili. Je už najvyšší čas baviť sa o nových stranách, keď tu máme 40 percent otrávených voličov s pocitom, že nemajú koho voliť.

Voličov by sme chceli získať odvahou, postavením sa za princípy a naším odhodlaním bojovať, lebo chceme žiť v poriadnej krajine. Samozrejme, aj naším programom, ktorý prináša riešenia pre Slovensko tak, aby sa tu ľahko a dobre podnikalo. A chceme do verejného života zapojiť viac žien. Máme víziu Slovenska ako rozvinutej a vyspelej krajiny a máme riešenia, ktoré nás tam dostanú. Nechceme viac byť na chvoste všetkých rebríčkov.

Viete si predstaviť povolebnú spoluprácu so Smerom?

Nie, vylučujeme to.

S kým by ste vedeli spolupracovať po voľbách?

Vymedzili sme sa len voči Smeru. Okrem toho s kýmkoľvek, s kým sa budeme vedieť zhodnúť na našej vízii.

Čo mal znamenať váš pokus o spojenie so stranou Most-Híd?

Nediskutovali sme o možnej spolupráci len s nimi. Komunikovali sme s viacerými stranami, ale len toto sa dostalo do médií.

Čo ste tým sledovali?

Chceli sme si prejsť situáciu, aká je a či nám nedáva zmysel spolupracovať už pred voľbami.

Ako mala vyzerať spolupráca? Mala byť neformálna alebo ste chceli ísť do koalície či na kandidátku?

Neformálne môžu spolupracovať strany v každom okamihu. Boli úvahy, či nejsť na kandidátku inej strany, lebo vytvorenie koalície nedávalo pri našich percentách zmysel.

Nevznikala Šanca od začiatku s víziou, že naviaže na seba nejaké percento a potom pôjde vedenie strany na kandidátku niekoho iného?

Nie. Preto na žiadnej nie sme. Nebudovali sme poctivo stranu, jej prepracovaný program a štruktúry po celom Slovensku, aby sme dostali dvoch-troch ľudí na nejakú kandidátku. Ja sa ako manažér správam efektívne, čo znamená, že keby bol toto plán, tak nebudeme míňať energiu a prácu na vytvorenie štruktúr.

Chceli by ste zredukovať štátnu správu. Máte predstavu o koľko?

Určite ju treba výrazne zredukovať. Máme druhý najvyšší počet úradníkov na obyvateľa v Európe. V tejto chvíli vám určite nebudem hovoriť žiadne percentá, považovala by som to za nezodpovedné.

V programe hovoríte aj o znižovaní dane. Na akú úroveň?

My si predstavujeme rovnú daň 19 percent, ktorú by sme postupne znižovali, ak to vývoj ekonomiky dovolí.

A kde by ste sa zastavili?

Neviem, kde je ten spodok. Nechcem ho povedať, pretože to závisí od vývoja ekonomiky.

Richard Sulík to vidí na 15 percent.

V tejto chvíli som ho tu nechcela zmieňovať, ale povedať 15 percent považujem za lacný populistický predvolebný sľub. Naším cieľom je dlhodobo vyrovnaný rozpočet a rovná daň. Ale viem si predstaviť, že raz dospejeme na tých 15 percent.

V akom horizonte by ste chceli zaviesť 19-percentnú sadzbu?

Do roka-dvoch. Po zjednotení dane by sme sa chceli zamerať na znižovanie odvodov.

Máte predstavu, ako by ste vykryli výpadok po zavedení nižšej sadzby dane?

Úspory a úniky na DPH. Menej úradníkov, menej príspevkových organizácií, chceli by sme sa pozrieť na všetky systémy podpôr, kam tečú peniaze.

A vyrovnaný rozpočet?

Naším cieľom je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet do konca volebného obdobia. V prvom rade treba hľadať úspory. Stále sa nám zvyšuje počet úradníkov, teraz pribudne ďalších 2,5 tisíca policajtov. Ďalšia vec sú daňové úniky, odhady sú na úrovni jednej až dvoch miliárd ročne. Cez nášho poslanca Viliama Novotného sme navrhovali, aby sa DPH účtovala až na konci reťazca – tak môžete výrazne obmedziť daňové úniky. Ale na to nie je dnes politická vôľa.

V programe sľubujete, že spustíte výrazný nárast platov učiteľov. Z čoho by ste to financovali?

Ministerstvo školstva podpísalo projekty z eurofondov na najbližšie obdobie v sume presahujúcej 200 miliónov eur. To by stačilo na zvýšenie platov každému učiteľovi mesačne o 204 eur na jeden rok.

Ale eurofondy nemôžete len tak zobrať a rozpočítať ich na platy učiteľov.

Dá sa to. Nie priamo na platy, ale napríklad prostredníctvom príplatkov pre nových učiteľov, pre tých, ktorí ich zaúčajú, či pre tých, ktorí si zvyšujú kvalifikáciu.

Takže každý rok by sme brali 200 miliónov od Európskej únie a dávali ich na platy učiteľov?

Každý rok nie. Toto je len príklad, že ak sa chce, peniaze sa vždy nájdu.

Potom príde druhý rok a pre učiteľov by ste to buď niekde získali, alebo by im platy klesli.

To máte ako v rodine. Aj v rodine sa rozhodnete, čo sú vaše priority, a podľa toho investujete. Tento štát investuje do futbalových štadiónov, do podpory Babišovho Dusla Šaľa a školstvo nepatrí medzi jeho priority.

Zrušili by ste podporu futbalových štadiónov?

Zrušila by som budovanie futbalových štadiónov z priamych štátnych dotácií, ale doriešili by sme financovanie športu.

Skúmam, či máte nejakú predstavu, alebo len sľubujete, že niečo zvýšite a niečo znížite.

Konkrétnu predstavu môžete mať len do istej miery. Máme úplne jasnú predstavu o fungovaní tejto krajiny. S rozpočtom, deficitom a príjmami sa tu čaruje v každej tlačovej správe. Pri veľmi konkrétnych opatreniach, o ktorých hovoríme, to máme vyčíslené a pri niektorých vieme, že treba im dať pri zostavovaní rozpočtu prioritu.

Máte predstavu, koľko by ste chceli pridať školstvu?

To presahuje naše možnosti, lebo nemáme veľké makroekonomické tímy, ktoré by nám to vedeli presne prepočítať. Ak sa bavíme o zvýšení platov učiteľov, tie by sme chceli zvýšiť o desiatky percent.