Najskôr pre vojenských tajných vypracovali analýzu, či je vôbec možné zabezpečiť ochranu objektov externou strážnou službou. Vojenská rozviedka firmu o to sama požiadala, nemala totiž kapacitu robiť takéto činnosti vo vlastnej réžii. Esbéeska povedala, že áno, prizvali ju teda do výberového konania. Vzápätí zákazku strážiť budovy spravodajskej služby firma aj dostala.
Otcova firma
Vznikol z tohto štvorročný kontrakt za 2,5 milióna eur. Prekvapujúce zistenia tu nekončia. Zákazku získala Súkromná bezpečnostná služba Mipol patriaca otcovi bývalého šéfa vojenských tajných Romana Mikulca. Ten bol v čase, keď došlo k podpisu zmluvy v 2004, vedúcim kancelárie vtedajšieho šéfa Vojenskej spravodajskej služby Vendelína Leitnera. Neskôr bol Mikulec vyslaný ako vojenský pridelenec do Bruselu. Podpis na zaujímavom kontrakte s firmou Mikulcovho otca Jána je práve Leitnerov. HN majú zmluvu k dispozícii.
O dôvodoch, vďaka ktorej sa rozviedka rozhodla pre firmu Mipol, nás informoval samotný Ján Mikulec. Pridal ešte ďalší. „Zamestnali sme aj bývalých pracovníkov rozviedky vo výsluhových dôchodkoch, čo bolo podmienkou.“ Firma Mikulcovho otca následne dostala priemyselnú bezpečnostnú previerku, bez ktorej by pre tajných pracovať nemohla.
Mikulec mladší pre HN tvrdí, že výberové konanie, v ktorom uspela firma jeho otca, nijako neovplyvňoval. „Výberové konanie som nemal možnosť ovplyvniť. Mali to na starosti zodpovední funkcionári,“ uviedol vo svojej reakcii exšéf tajných. Podobne reagoval aj Leitner, na ktorého nás v tejto veci odporučili aj vo vojenských spravodajských službách. „Mikulec nemal šancu to ovplyvniť, rovnako ani ja. Vytvoril som komisiu, ktorá zabezpečovala výberové konanie,“ povedal vtedajší Mikulcov šéf Leitner. Ten zas odkazuje na terajšie vedenie – tvrdí, že zmluvu vypracoval a posudzoval terajší námestník spojených služieb Róbert Tibenský.
Netransparentné
Zmluva bola podpísaná na jeden rok, Leitner ju spoločnosti Mipol podľa stanoviska z rozviedky predĺžil štyrikrát. Služby poskytovala v rokoch 2005 až 2007 aj Vojenskému obrannému spravodajstvu, za čo jej bolo vyplatených viac ako 250-tisíc eur. „Uzatvoriť zmluvu za verejné prostriedky s blízkymi osobami je prijateľné len vtedy, keď prebehla transparentná a férová súťaž a nie sú pochybnosti, že ponuka je skutočne najvýhodnejšou,“ reaguje právnik Aliancie Fair-Play Peter Kunder.
Minimálne o transparentnosti sa podľa neho v tomto prípade zrejme nedá hovoriť. „V prípade takýchto zmlúv, kde hrozí konflikt záujmov, by bolo vhodné, keby osoba zodpovedná za podpis zmluvy musela aktívne deklarovať riziko konfliktu záujmov a nezávislý orgán by ešte pred podpisom zmluvy preveril jej výhodnosť.“ Tvrdí, že ak by boli pochybnosti o výhodnosti, alebo o férovosti procesu, zmluvu by nedovolil podpísať.
Leitnerov nástupca Juraj Šebo v roku 2008 zmluvy Mipolu vypovedal. Firma už dnes neexistuje.
Práve Šebo sa spomína v dokumentoch, ktoré dostal denník Sme, ako človek zodpovedný za tunelovanie majetku služieb. Ten je dnes vyslancom v Číne. Roman Mikulec vystupuje v kauze ako ten, kto dokumenty hovoriace o údajnom tunelovaní skartoval.