Kde je pre vás hranica, kedy má škola nárok na prežitie – desať žiakov, dvadsať?

My nie sme zásadne proti tomu, aby sa zatvárali školy, kde sú traja – štyria žiaci, ale štát musí povedať aj to, ako zabezpečí dopravu pre prvákov, ktorí budú chodiť za tmy do školy a za tmy domov. Nič také som nepočul.

Štát sa snaží racionalizáciou škôl ušetriť, napríklad, aby získal viac peňazí na platy učiteľov, ktorí sú pre kvalitu školstva kľúčové...

Áno, štát sa snaží ušetriť, ale ako? To, čo hovorí ministerstvo, že sa ušetrí milión eur, to je z hľadiska zvýšenia platov učiteľov kvapka v mori. Čo tým získame? A učitelia a upratovačky, ktoré prídu o prácu, len prejdú od ministra k ministrovi, keď pôjdu pýtať podporu.

Učitelia prejdú za deťmi na iné školy alebo si môžu nájsť inú prácu...

Učiteľov možno budú potrebovať, ale nie upratovačky, kuchárky a školníkov.

Hovoríte o ochrane menšín. Nebolo by lepšie, aby školské pravidlá platili pre všetky školy rovnako a menšiny, ktoré považujú zrušenie školy za ohrozenie svojej existencie alebo kultúry v obci, by žiadali peniaze na jej zachovanie z grantov a programov pre menšiny?

O tom som neuvažoval, chcelo by to analýzu. Zákon sa týka slovenských aj maďarských málotriedok, ale nás srdce bolí viac, pretože kvôli asimilácii je nás čoraz menej.

Máte odhady, koľko škôl s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených?

Počas protestu sme hovorili až o tretine škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Ministra sme žiadali, aby sa dali v škole spojiť nielen dva, ale tri ročníky – vtedy by sa tie školy dostatočne naplnili, ale neprešlo to.

Povedali ste, že sa s prijatím zákona nezmierite. Čo budete robiť?

Ministri a úradníci prichádzajú a odchádzajú, ale zákon by mal byť urobený tak, aby ich prežil. Neviem, čo bude o rok, o dva, ale pokúsime sa ten zákon otvoriť a zmeniť ho.