Zarobia zhruba 60 eur za mesiac a nájdu si budúce pracovné miesto. Stredoškoláci z Levíc chodia v rámci vyučovania na prax do predajní obchodných reťazcov Tesco, Hypernova či Kaufland. Firmy ich vzdelávanie podporujú motivačným štipendiom. „Páči sa im, že dostávajú peniaze, takže účasť na praxi je takmer vždy stopercentná,“ hovorí Zuzana Nemčoková, riaditeľka Strednej odbornej školy v Leviciach. Škola pripravuje na trh práce kvalifikovaných predavačov a pracovníkov pre hotely. „Detí, ktoré sú ochotné študovať tento smer, v kraji ubúda,“ vysvetľuje, prečo sú podniky ochotné spolupracovať.

Stabilný výhľad

„Máme veľký záujem o výchovu vlastných kvalifikovaných odborníkov a budúcich zamestnancov,“ hovorí Zuzana Vinklerová z vedenia dm drogerie markt. Reťazec si takýmto spôsobom pripravuje personál v spolupráci so siedmimi strednými školami na Slovensku. Školákom vypláca okrem štipendia aj príspevok na stravovanie, ubytovanie v internáte či cestovné. Štipendisti majú po skončení štúdia u nich isté miesto.

Prepojenie školy a praxe funguje aj v Tlmačoch. Miestne strojárne SES spolupracujú so Strednou odbornou školou technickou. „Produkujú kvalifikovaných zámočníkov a zváračov, ktorých potrebujeme vo výrobe,“ hovorí šéfka oddelenia náboru Miroslava Takácsová. Spolupracujú už štyri roky. Energetická firma si totiž potrebovala zabezpečiť pravidelný prísun kľúčových pracovných síl, ktoré v tom čase na trhu práce chýbali.

„V čase hospodárskeho rastu nám to veľmi pomohlo, teraz nám pokrývajú prirodzené úbytky, teda odchod zamestnancov do dôchodku alebo z rodinných dôvodov,“ vysvetľuje. Fabrika takto každoročne zazmluvní 10 až 20 najlepších študentov školy. Platí im tiež zváračské certifikáty.

Mizivé percento

Motivačné štipendiá zaviedol v roku 2009 exminister školstva Ján Mikolaj v snahe zblížiť potreby pracovného trhu a zameranie škôl. Firmy ich však veľmi nevyužívajú. V uplynulom školskom roku eviduje rezort školstva 36-tisíc eur vyplatených na tento účel, vlani dostali stredoškoláci 25-tisíc eur. Zhruba tretinu pritom dali študentom samotné školy. Kľúčom k nízkej ochote firiem „vziať si na krk stredoškoláka“ je podľa odborníkov najmä situácia na trhu práce a vysoká nezamestnanosť. „Sme v regióne, kde podnikateľ získa peniaze z úradu práce za dlhodobo nezamestnaného, tak načo by si robil takéto výdavky,“ hovorí Stanislav Kráľ, riaditeľ Strednej odbornej školy v Čaklove. Mnohí zamestnávatelia sú podľa neho na tom tak, že ani nevedia, či budú môcť študentom po skončení školy ponúknuť prácu. Takácsová pripomína, že štipendium znamená pre firmu aj záväzok a náklady. Novú motiváciu pre podniky majú podľa hovorcu rezortu školstva Michala Kaliňáka priniesť pripravované legislatívne zmeny v súvislosti so zavedením prvkov duálneho vzdelávania. „Podľa nášho názoru je to veľmi dobrý spôsob, ako poskytnúť žiakom priestor získať zručnosti a možno aj dať šancu na prvé zamestnanie,“ zdôraznil.

Učni v Rakúsku zarobia stovky eur

Rezort školstva pod vedením Dušana Čaploviča sa usiluje zblížiť stredné odborné školy s praxou. Vzorom má byť duálny systém v Rakúsku, ktoré má v EÚ najnižšiu nezamestnanosť a druhú najnižšiu nezamestnanosť mladých. Rakúsky systém stojí na úzkom prepojení medzi podnikovou sférou a vzdelávaním. Učebné plány stredných škôl aj škôl, ktoré poskytujú vzdelanie na úrovni nášho bakalárskeho stupňa, sa prispôsobujú požiadavkám hospodárstva. Učni škôl na úrovni našich stredných odborných sa sústredia na prax, teóriou trávia na rozdiel od Slovenska oveľa menej času (tri dni v podniku, dva dni v škole). Vzdelávanie učňov sa uskutočňuje prevažne v malých a stredných podnikoch, u živnostníkov a remeselníkov, v obchode a cestovnom ruchu. Na výber majú zhruba 250 učňovských povolaní, praxou si môžu zarobiť od päťsto eur vyššie. Študenti vyšších stupňov škôl sa vo veľkej miere vzdelávajú v podnikoch, v diplomových projektoch riešia zadania či hľadajú uplatnenie výsledkov výskumu a vývoja miestnych firiem.