Prečo si sa rozhodol pre českú školu?
Vyskúšal som slovenskú a anglickú literatúru a tiež žurnalistiku na Univerzite Komenského, ale kvalita mi nevyhovovala. Potom som pár rokov cestoval a v Prahe som navštívil niekoľko prednášok filozofie, ktoré ma nadchli tak, že som opäť našiel v štúdiu zmysel.

V čom vidíš najpodstatnejší rozdiel medzi univerzitami, na ktorých si mal možnosť študovať?
V tých odboroch, ktoré som spoznal, išlo najmä o lepšie personálne obsadenie. Doma som mal šťastie na jednu, dve výnimky, pedagógov, ktorých prednášky sa dali počúvať, tu som sa ešte nestretol so zlým profesorom. Sú vzdelanejší, rozhľadenejší. Na škole je cítiť silnú intelektuálnu tradíciu, tradíciu vzdelávania, ktorú my ešte nemáme, zrejme aj preto, že u nás prvé univerzity začali fungovať o stovky rokov neskôr.

Je medzi školami rozdiel vo vybavení – knižnica, počítače a podobne?
Vybavenie je porovnateľné. Ale to by nebol dôvod zmeniť školu. Ak je dobrý učiteľ, môže učiť aj v holej sále. A je tu veľmi rozvinutá organizácia študentov – spoločné diskusie, spolky, výlety, študentské konferencie, ktorých sa aktívne zúčastňuje veľa študentov i profesorov. To som na Slovensku nezažil.

Je ti na škole slovenská národnosť na príťaž?
Práve naopak, profesori sú voči Slovákom veľmi ústretoví, nikto so slovenčinou nemá problém. Prijímacie skúšky boli aj v slovenčine, písomné práce, referáty, ústne skúšky je možné robiť tiež v slovenčine. Ani zo strany študentov som nezachytil výčitky, že zaberám Čechom miesto alebo niečo podobné. Mám tu veľa dobrých priateľov.