Predvolebná kortešačka Richarda Sulíka na východe Slovenska štartuje hneď ráno o ôsmej hodine v sabinovskej mliekarni Milk-Agro. Jej prešovskí majitelia sú pritom známi tým, že sa stránia médií. Do areálu mliekarne nás preto nevpustia, a tak približne 1,5 hodiny čakáme vonku na parkovisku.
Keď sa konečne pred vrátnicou europoslanec Sulík rozlúči s majiteľmi, prisadá si k nám do auta. Ukazuje smerom na Prešov. „Idem sa s gymnazistami porozprávať o Európskej únii a utečeneckej kríze,“ hovorí. K rozhovorom s mliekarmi vraví, že preberali hlavne prekážky v podnikaní. SaS-ka takto zbiera informácie priamo z fachu, aby zistila najväčšie nezmysly prijaté v zákonoch a neskôr ich zrušila v duchu hesla „menej štátu a voľnejšie ruky pre biznis“.
Strana takto do svojho volebného programu zapracovala až 150 návrhov. Ako Sulík vysvetľuje, z toho až 40 je vykonateľných nielen okamžite, ale aj bez dosahu na štátny rozpočet. Cestou do Prešova predseda strany kontroluje sociálne siete a pochvaľuje si úspech svojho najnovšieho príspevku. Ide o zostrih z diskusie v rakúskej štátnej televízii na tému migranti. „Dali sme k tomu slovenské titulky. Za dve hodiny mám 802 lajkov. To nie je zlé.“ Sulík je v elektronickej komunikácii mimoriadne zdatný. Každú chvíľu na cestách využíva na prácu s laptopom. Komunikuje cez chat a odpovedá na poštu. „Denne dostanem v priemere 100 e-mailov. Reagujem asi na 98 percent z nich,“ vraví.
Za mladými do školy
Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove stojí v pozore. V kancelárii riaditeľky Viery Kundľovej padne Sulíkov pohľad na nevšedné hodiny. Namiesto ciferníka s číslicami majú matematické rovnice. „Som matematikárka, preto také hodiny,“ reaguje Kundľová. Rovnica na druhej hodine však Sulíkovi nesedí. Upozorňuje preto na údajnú chybu.
Napokon sa opravuje. Prehliadol totiž exponenta pri neznámej X, a preto mu nevychádzal výsledok rovný číslu 2. Čas tlačí, a tak sa rýchlo presúva na hodinu občianskej náuky. V triede sedí asi 40 zvedavých študentov. Sulík opisuje prácu europoslanca a vysvetľuje, ako to v Bruseli chodí. Často kladie maturantom jednoduché otázky. „Kto je šéfom Európskej komisie? Európskej rady? Európskeho parlamentu? Kto sú slovenskí europoslanci?“ Správne odpovede však veľmi nedostáva. Poslucháčov motivuje odmenou, ale ani tá príliš nezaberá.
Napokon pred tabuľu vyvoláva Petru, ktorá základné fakty zapisuje na tabuľu. Za aktivitu ju odmeňuje tričkom. „Dá sa použiť ako pyžamo. Vynikajúco sa v ňom spí,“ komentuje darček Sulík. Veľkú zvedavosť u študentov vzbudzuje informácia, že predsedom Európskeho parlamentu je predavač kníh bez maturity. Neskôr sa téma zvrtne na „matku všetkých kríz“ – utečencov. Na pretras preto prichádza i nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zábavu prerušuje zvonenie. Ešte jedna selfie s politikom na chodbe školy a tím SaS-ky mieri na opačný koniec mesta za podnikateľmi.
S majiteľom spoločnosti Fecupral Prešov Štefanom Hanigovským st. (vľavo) preberá Sulík problematiku likvidácie odpadov.
Turné po Prešove za podnikateľmi
Liberálov už čakajú vo firme Fecupral, ktorá sa od roku 1994 zaoberá zberom a triedením odpadu vrátane likvidácie nebezpečných odpadov. Ako jediná na Slovensku likviduje nebezpečné PCB látky. Tie napríklad strašia celý Zemplín ako pozostatok po socialistickom výrobnom programe v Chemku Strážske.
Majiteľa spoločnosti Štefana Hagovského staršieho zaujíma dianie v politike, volebný program strany i migranti. Sulíka upozorňuje na nový zákon o odpadoch a jeho nedostatky. Politik sa ho pýta tradičnú otázku, čo by sa malo zmeniť, aby sa mu podnikalo jednoduchšie.
Po obhliadke unikátnych technológií a zberného dvora vedú ďalšie kroky liberálov k susedom cez cestu. V zasadačke spoločnosti K. B. Frutos, ktorá vyrába ochucovacie komponenty a produkty pre potravinársky priemysel, ich čakajú konatelia firmy František Karniš a Kamil Benetín. Dialóg sa rozbieha cez veľké obrazy visiace na stenách kancelárie.
Maľovali ich traja významní východoslovenskí umelci. „Obrazy sú naša jediná úchylka, ktorú máme. Nekupujeme si drahé autá, dovolenky, ale peniaze dávame do rozvoja firmy,“ vraví Karniš. Rozhovor s politikom sa opäť točí okolo zlepšovania podnikateľského prostredia. Sulík podnikateľov žiada, aby mu svoje pripomienky spísali na papier a poslali. Jeden z jeho kolegov mu poklepaním na hodinky naznačuje, že časový sklz narastá a je najvyšší časť odísť na ďalšie stretnutie.
To sa koná na najvyššom poschodí budovy, kde sídli svetoznámy prešovský producent registračných pokladníc Elcom. Riaditeľ firmy Miloslav Karaffa vidí medzery štátu pri vytváraní správneho podhubia pre podnikateľské prostredie a vo vzdelávacom systéme. Sulík s ním síce súhlasí, ale odmieta pozíciu štátu ako regulátora pre súkromnú sféru.
Nasleduje podanie rúk, nasadáme do dodávky a mierime na kruhový objazd v srdci nedostavaného obchvatu, ktorý traumatizuje dopravu v Prešove. Cesta mala byť už dávno hotová, ale víťazná stavebná firma sa ocitla v konkurze. Pohľad na hodinky ukazuje štvrť na tri a žalúdok dáva všetkým pocítiť, že púšťať sa do ďalšieho programu bez obeda nemá zmysel. Tentoraz sa však spája príjemné s užitočným.
Naplánovaná schôdzka sa totiž koná s majiteľom súkromného kúpaliska, reštaurácie a hotela Plaza Beach Solivar Jánom Michrinom. V prvom rade ho zaujímajú okolnosti pádu Radičovej vlády. „Pravica sa z toho doteraz nespamätala,“ myslí si Michrina. Politik mu podrobne vysvetľuje zákulisné dianie vo vtedajšom SDKÚ a koalícii. Nevyhne sa ani detailnému opisu okolností hlasovania.
Rádio, autogramiáda i spánok
O tretej vystupuje šéf liberálov v prešovskom rádiu. Témou živého rozhovoru sa stáva jeho nová kniha o varení. Moderátorka Andrea sa na kuchára Sulíka dôkladne pripravila. Z éteru sa napríklad dozvedáme, že Richard Sulík vo voľnom čase najradšej behá, hrá squash a fotí. „Podľa fotografickej techniky som najlepšie vybavený fotograf na Slovensku. Predával som ju totiž 15 rokov,“ žartuje.
Po rozhlasovom vysielaní nasleduje autogramiáda v jedinom kníhkupectve na Hlavnej ulici v Prešove. Začína sa až o pol piatej, a tak máme polhodinku k dobru. S predstihom teda vstupujeme do obchodu s cieľom využiť voľný čas na relax s knihami. Na Sulíkovu otázku, koľko kníh sa zatiaľ predalo, prichádza od predavačiek jednoznačná odpoveď:„Žiadna, ale prišli iba dnes ráno. Asi sa robila slabá reklama. Keby ste boli v televízii v Teleráne, určite by sa niečo predalo. Máme s tým svoje skúsenosti, že to pomáha.“
Medzitým predseda SaS kupuje po krátkom výbere pre svoju dcéru knihu „Ekonómia – 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať“. Jeho prvá kuchárska autogramiáda sa však nekončí s fanfárami. Podpis totiž zaschol iba na dvoch predaných knihách. „Autogramiáda nedopadla podľa plánov, ale pozitívne je, že nám zostal priestor na zlepšovanie,“ komentuje Sulík nezdar.
V priebehu niekoľkých dní ho totiž čakajú ešte dve rovnaké akcie v Košiciach a Bratislave. Predčasne, už o piatej, sa preto presúva pred hotel Dukla, kde má strana svoj stánok. Tam prehodí zopár slov s pouličných gitaristom Zorom Čonkom, ktorý sa tam z vlastnej vôle stará o dobrú náladu. Za pár minút sa Sulík stráca v útrobách hotela. Nasleduje krátky relax spojený s pätnásťminútovým spánkom. O šiestej ho totiž čaká dvojhodinová diskusia s občanmi o volebnom programe SaS a najdiskutovanejšom probléme Európy.
Večerná verejná talkshow
V sále sa tiesni necelá stovka Prešovčanov. Ľudia sa pýtajú na korupciu, chcú poznať riešenia problémov v školstve či poľnohospodárstve. Obavy v nich vzbudzuje aj príchod miliónov utečencov z moslimského sveta. Opäť sa preto šéf SaS vracia k vysvetľovaniu dôsledkov slov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ako „Willkommenskultur“ a „Wir schaffen das“. Padne i otázka, či Richard Sulík nemá ambíciu stať sa jej nástupcom, keďže nejaký čas v Nemecku žil. Odpoveď je jednoznačná:„Ja nemecký pas nevlastním, aj keď ich mám až tri. Vždy som vedel, že sa chcem vrátiť na Slovensko a žiť tu. Čiže nie.“ Dav sa pýta i na večnú tému spojenú so stranou – pád pravicovej koalície v roku 2011. Po skončení stretnutia je politik na roztrhanie. Rozdáva podpisy, fotí sa, individuálne debatuje s voličmi. Agitačný deň a turné po východnom Slovensku sa však napriek tomu nekončí. Na celý volebný tím ešte čaká „after-party“ v známom prešovskom klube. My už však cítime z hektického dňa únavu a preto sa s politikom lúčime. „Nemyslite si, že každý deň mám takýto nabitý. Dnes to bol fakt extrém,“ odprevádza nás Richard Sulík.