Pred dvoma týždňami sa Slovensko chystalo na rozhodovanie o obmedzení ich práv. Včera vláda napokon schválila dokument, ktorý by im aj ďalším menšinám mal uľahčiť život.
Homosexuáli, či celkovo LGBTI komunita (lesby, gejovia, bisexuáli, transgender ľudia či intersexuáli, pozn. red.) sa tak stali hlavnou témou celoštátnej stratégie na ochranu a podporu ľudských práv u nás.
Hoci základný dokument hovorí o neheterosexuáloch len okrajovo, v prílohách materiálu sa venuje najviac práve im. A sľubuje im viaceré novinky. Napríklad vytvorenie metodiky na zber údajov o sexuálnej orientácii či rodovej identite na štatistické účely. Podľa nej by mal štát urobiť akési sčítanie gejov a lesieb na Slovensku. Ich počty, ale aj zastúpenie iných menšín, dnes totiž len odhaduje.
„Podľa súčasného zákona o ochrane súkromia tieto veci nie je možné zisťovať,“ vysvetľuje Martin Macko z iniciatívy Inakosť. Ak pritom štát nevie, o akú skupinu ide, nevie ju podľa neho ani dostatočne chrániť. Od presných údajov by sa mali v budúcnosti odvíjať aj dotácie štátu pre organizácie pomáhajúce menšine.
Sčítanie alebo prieskumy
Ako by sa mali počty LGBTI ľudí zisťovať, jasné zatiaľ nie je. Možnosťou podľa Inakosti je, aby sa otázka o orientácii zaradila do sčítania ľudu. Pred štyrmi rokmi tak urobila napríklad Veľká Británia, ktorá zatiaľ ako jediná európska krajina zisťovala údaje o homosexuáloch týmto spôsobom. V hre sú aj rôzne výskumy či reprezentatívne prieskumy. Tie by podľa Šarloty Pufflerovej z rady vlády pre ľudské práva neukázali len holé počty o zastúpení menšiny.
Čítajte viac:
Briti zisťovali orientáciu pri sčítaní ľudu
Pri darovaní krvi môže vypadnúť otázka o sexe
„Bolo by to systematizované a anonymné. Dozvedeli by sme sa aj to, aký majú ľudia k menšine postoj, aké zastávajú názory a podobné údaje,“ povedala. Keby si vláda plnila tieto povinnosti, spoločnosť by podľa Pufflerovej nemusela čeliť podobným obvineniam, aké sa prejavili najmä v posledných dňoch či týždňoch pred nedávnym referendom o rodine. „Ukázalo by sa taktiež to, s akými problémami sa LGBTI ľudia u nás vlastne stretávajú,“ doplnila Adriana Mesochoritisová zo združenia Možnosť voľby, ktorá je taktiež členkou poradnej rady vlády.
Súčasný odhad menšiny je v rozmedzí štyroch až piatich percent. Tieto počty vychádzajú z rôznych reprezentatívnych prieskumov v regiónoch. Podľa Macka ich však nie je dostatok. Navyše ich väčšinou robia iba mimovládne organizácie, ktoré nemajú dostatočné možnosti a prostriedky.
Ministerstvo má alibi
Agenda je v kompetencii ministerstva zahraničných vecí. Rezort upozorňuje, že zatiaľ ide len o jeden z jeho vyhliadkových cieľov.
Záväzná je podľa neho len schválená stratégia, nie jej prílohy, kde sa o prieskume hovorí. „Tieto návrhy sú základom pre orientáciu v opatreniach do budúcnosti,“ reagoval hovorca rezortu Peter Susko.
Pufflerová s tým však celkom nesúhlasí. „Prílohy materiálu by mali pomáhať pri tvorbe verejnej politiky. Sú to akoby preložené
zámery stratégie do ľudskej reči,“ dodala. Vyhýbanie sa zodpovednosti rezortu sa nepozdáva ani Mesochoritisovej. Tá je síce
rada, že stratégiu, ktorú dala vypracovať ešte Radičovej vláda, sa konečne podarilo prijať, no vyčíta jej všeobecnosť v niektorých bodoch. Napríklad aj chýbajúcu zodpovednosť konkrétnych organizácií štátu za jednotlivé úlohy či rozpočet na jednotlivé opatrenia.