Koniec roku 2010. Vláda Ivety Radičovej zostavuje veľký balík, ktorým chce nahnať do rozpočtu stovky miliónov eur. Okrem zvyšovania daní či sekania výdavkov však siaha aj na položku, na ktorú je množstvo zamestnancov štátu extra citlivých – platy. Tie si musia povinne, bez rozdielu znížiť poslanci, ministri, sudcovia i samotná premiérka.
Jún 2014. Situácia sa úplne mení. A jedna zo zasiahnutých skupín začína dostávať peniaze, ktoré štát ušetril na jej platoch, späť. Prečo? Lebo ide o sudcov a prokurátorov. A tým štát podľa Ústavného súdu nemal právo na mzdy siahnuť.
Práve sudcovia či prokurátori si tak len pred pár týždňami polepšili priemerne o dve tisícky eur k bežnej výplate. A štát tak spoznal definitívny účet za to, že im pred štyrmi rokmi na platy siahol – 6,1 milióna eur.
Účet za šesť miliónov
Vývoj celé sporu v skratke: platy sudcov v januári až júli 2011 klesli z 2300 na 2059 eur. Následne Ústavný súd vlani decembri rozhodol, že takýto krok bol protiústavný. Paradoxom pritom je, že tak urobil na základe podania vtedajších opozičných poslancov Smeru. Teda tej istej strany, ktorá musí v súčasnosti sudcom toto znižovanie dorovnávať.
Šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD) však uviedol, že tento krok neľutuje. „Išlo o novelu pána Richarda Sulíka, našou námietkou bolo, že sa ňou narušila nezávislosť súdnictva,“ konštatoval Madej.
Tým argumentovali aj samotní sudcovia. Ako v minulosti povedala prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska, mzdy sú jediným príjmom sudcov. Naopak, poslanci si podľa nej môžu privyrábať aj inak.
Podľa odborníkov najnovšie rozhodnutie však automaticky neznamená, že príjmov sudcov sa nemôže štát vôbec dotknúť. Právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová však poukazuje na iné, právne čistejšie riešenie. „Sú okolnosti, keď je možné aj sudcom znížiť plat, no musí ísť o dočasné opatrenia a výnimočné okolnosti,“ reagovala. Vhodnejším riešením je podľa nej krok, ktorý zvolila vláda na tento rok. Teda nevalorizovanie, respektíve zmrazenie platov na úrovni z roka 2013.
Doplatok od Kažimíra
Faktom však je, že rezortu spravodlivosti Tomáša Boreca posledné rozhodnutie spravilo škrt cez rozpočet. Preto mu musel balík vyše šiestich miliónov mimoriadne poslať minister financií Peter Kažimír. A dnes by už peniaze mali byť dorovnané. „Ministerstvo spravodlivosti pridelilo rozpočtové prostriedky jednotlivým súdom začiatkom júna,“ potvrdil pre HN hovorca rezortu spravodlivosti Pavol Kubík. Rovnako reagovala aj Generálna prokuratúra. Koľkých sudcov a prokurátorov sa doplácanie dotklo, vyčísliť nevedeli, keďže ich počet sa z mesiaca na mesiac mení.
Dôležitý je spôsob, ako sa siahne sudcom na platy
Eva Kováčechová, právnička spolupracujúca s Via Iuris , pre HN:
Čo si myslíte o doplácaní peňazí pre sudcov a prokurátorov?
Nad tým sa nedá veľmi špekulovať, taký je nález Ústavného súdu.
Prečo je však opakovane problém, len ak sa siaha na platy sudcom či prokurátorom? Pri ostatných ústavných činiteľoch to tak nie je.
Súvisí to s tým, že sudcovia sú predstavitelia jednej z troch mocí, ktorá musí byť nezávislá. Vychádzajú preto z prezumpcie, že akékoľvek siahnutie na platy sudcov sa môže chápať ako zásah do nezávislosti spôsobom, ktorý môže byť zneužiteľný. Nie je to však ojedinelý prístup, ktorý by bol len na Slovensku. Napríklad v Česku to riešil taktiež Ústavný súd. Podľa neho sú okolnosti, keď je možné aj sudcom znížiť plat, no musí ísť o dočasné opatrenia a výnimočné okolnosti. Je to teda skôr otázka toho, akým spôsobom a ako je odôvodnený takýto zásah do platov.
V tomto roku sú platy ústavných činiteľov a aj sudcov opäť zmrazené. V spornom období v roku 2011 však boli znížené. Je teda súčasné riešenie vhodnejšie?
Zrejme áno. Tento spôsob je určite bližšie k tomu, ako by to malo vyzerať, aby bol zásah do platov sudcov nenapadnuteľný a obstál aj pred Ústavným súdom.
Keď sa pozrieme na používaný argument o nezávislosti súdov – sú dnes nezávislí dostatočne, keď tie peniaze dostali?
Otázka nestojí tak. Princíp nezávislosti treba určite rešpektovať. Vo vyhrotenej situácii by sa totiž mohlo stať, že by zákonodarná moc mohla cielene siahať súdnej na platy, lebo by ju chcela za niečo potrestať. Zákonodarná moc je pritom orgán politický, ktorý vzišiel z volieb. Mohli by takto sudcov nepriamo vydierať. Plat je istý nástroj na ovládanie iných.