Najvážnejší kandidát na získanie prezidentského postu Robert Fico v rozhovore pre HN hovoril aj o tom, ako si v prípade zvolenia predstavuje nového premiéra či o ústavných zmenách v justícií či o svojej budúcnosti v prípade, ak by neuspel vo voľbách.

V roku 2009 ste predpovedali, že v roku 2014 už nebudete v politike. Je rok 2014 a ste šéfom Smeru, predsedom vlády a kandidátom na prezidenta. Kde nastala chyba?

V roku 2009 som predpokladal, že v roku 2010 Smer vyhrá voľby a zostaví druhú vládu. Životnosť premiéra je zvyčajne na Slovensku dve funkčné obdobia, preto som logicky predpokladal, že po roku 2014 už budem uvažovať o inej pracovnej ceste. Zmenilo sa to, pretože prišla vláda širokej koalície, ktorá sa rozpadla a my sme potom na základe obrovskej dôvery získali mandát do roku 2016. Možno tým nie sú všetci nadšení, ale som tu.

Prečo ste rozhodnutý odísť zo Smeru, odísť z vlády a stiahnuť sa do funkcie prezidenta?

To nie je stiahnutie sa. To by bolo nepochopenie prezidentskej funkcie. Ja nevnímam pozíciu prezidenta cez kompetencie, myslím si, že je silnejšia ako pozícia predsedu vlády. Prezident má podstatne viac možností, ako dosahovať niektoré výsledky, ktoré premiér nemôže. Napríklad má postavenie na to, aby sa podieľal na stratégii pre Slovensko do roku 2030. Slovensko pritom potrebuje jasnú predstavu o smerovaní v budúcnosti, aby bola zachovaná kontinuita aj pri striedaní vlád.

Lenže aj v tomto prípade to môže byť sklamanie podpory a dôvery, ktorú vám dali voliči. Funkčné obdobie máte štyri roky, nie dva.

Priznávam, že na začiatku s tým bol problém, pýtali sa na to aj voliči Smeru, ktorí si želali, aby som ostal vo funkcii premiéra. Ale postupným vysvetľovaním to aj naši voliči pochopili, že je to významná pozícia, pri ktorej by som chcel využiť svoje skúsenosti.

Čo bude s volebnými sľubmi Roberta Fica. Platia?

Ak by došlo k situácii, že by som bol zvolený, prišla by nová vláda, ktorá by musela predložiť nové programové vyhlásenie. To by bolo však podobné tomu, ktoré vychádzalo z programu Smeru, keďže politicky by sa vláda meniť nemala.

Neuvažujete o tom, že by ste rozšírili vládu o ďalšiu stranu? Objavili sa úvahy o KDH po tom, čo ste sa dohodli na novele ústavy...

My sme toto ponúkali opozícii už v roku 2012 po voľbách: poďme vytvoriť stabilnú vládu, ktorá by mala ústavnú väčšinu. Odmietli. Ale nevylučujem, že by sme zopakovali takúto ponuku, aj keď veľké šance tomu nedávam. Myslím, že nikto z opozičných strán nevstúpi do takejto vlády. A súčasne hovorím, že robia chybu.

Dostanú takú ponuku?

Nevylučujem, že takáto ponuka by mohla byť opäť daná, ako v roku 2012. Ale nechcem predbiehať, ešte nie sme ani v druhom kole a k voľbám pristupujem so všetkou pokorou.

Ako si v prípade zvolenia predstavujete premiéra? A vládu Smeru?

Zbytočne špekulujeme. Počkajme si na výsledky prvého aj druhého kola. Ak by ma ľudia nezvolili, nechcem byť zaťažený úvahami, ktoré by som dnes viedol, chcem sa potom normálne vrátiť k mojej robote.

Nie sú to špekulácie, je to vaša politická zodpovednosť – komu odovzdáte svoj mandát.

Všetko, čo sa teraz deje, bolo veľmi dobre zvážené a vydiskutované v Smere.

Uvažovali ste niekedy o tom, že by ste si ponechali funkciu predsedu Smeru? Ústava to nezakazuje.

Nie. Keby som bol zvolený, tak sa vzdám funkcie predsedu strany.

Je to záväzný verejný prísľub?

Samozrejme.

V roku 2009 ste hovorili, že funkcia predsedu strany a premiéra by mala byť rozdelená, najnovšie zas tvrdíte, že v záujme stability by mal byť šéf strany aj premiérom. Čo z toho platí dnes?

Pred niekoľkými rokmi som chcel viac pozornosti venovať fungovaniu strany. Ale zistil som, že je to možné len vtedy, keď ste v opozícii. Keď však idete do vlády a chcete byť skutočným lídrom, nedá sa to rozdeľovať. Ak by vznikla potreba riešiť to, robil by som všetko pre to, aby bol nový premiér aj predsedom strany. Sme strana, ktorá je dlhodobo stabilná a neriešila žiadny vnútorný konflikt, zároveň je to jediná akcieschopná strana v regiónoch... Ide nám o stabilitu. A to, čo sa deje napravo, to trieštenie a rozklad a vnútorné konflikty, nás znepokojuje. Ak tu raz bude niekto zodpovedný za nárast extrémizmu, tak to bude pravica, ktorá na to trieštením vytvára priestor.

Ten priestor ste otvorili aj vy...

Čím?

Tým, že ste mali pôvodne podstatne radikálnejšiu rétoriku a národnú politiku a po roku 2012 ste sa pri týchto témach odmlčali.

V rokoch 2006 až 2010 sme mali strategické ciele, ktoré sa podarilo naplniť. Nechcem sa k tomu vracať, len naznačím. Kde je dnes HZDS a SNS?

Je vaším favoritom na funkciu premiéra Kaliňák?

Nebudem o tomto hovoriť, je mi to nepríjemné. Snažte sa ma pochopiť aj ľudsky. Ja mám veľký rešpekt k týmto voľbách a ticho pod stolom šúcham nohami. Nemôžem vyvolávať dojem, že všetko je rozhodnuté a dohodnuté...

Je, veď osoba, ktorá vymenuje nového premiéra, bude prezident.

Ale ja nie som prezident. Už som videl veľa favoritov prezidentských volieb. Tie otázky treba stavať vtedy, keď bude prezident zvolený.

Nehrozí, že ak by ste sa stali prezidentom, budete si v strane aj vo vláde držať dominantný vplyv? Teda že budete reálne rozhodovať aj ako prezident, aj ako faktický šéf Smeru?

Ak som sa rozhodol kandidovať, tak s tým, že to znamená definitívny odchod zo straníckej politiky. A definitívny odchod to musí byť, pretože inak by som nebol dôveryhodný pre iných. Ak zvíťazím, budem nadstranícky prezident.

Znamená to, že vás nikdy, ani náhodou, neuvidíme na stretnutí vedenia Smeru?

Prezident nemá čo robiť na zasadaniach straníckych orgánov.

Čiže neuvidíme vás v spoločnosti ľudí, keď budú robiť rozhodnutia v Smere?

Určite nie.

Čo by sa zmenilo, keby ste boli zvolený? Budú sa meniť niektoré zákony a kompetencie prezidenta?

Právomoci prezidenta sú dostatočné. Navyše, veľmi ťažko sa dosahuje ústavná väčšina.

Naznačili ste, že pozícia prezidenta je dôležitejšia ako pozícia premiéra. Z čoho usudzujem, že máte ambíciu byť silným prezidentom.

Pozor, nehovoril som o sile, ale o tom, že význam prezidentskej funkcie bude narastať – v zmysle napríklad strategického smerovania krajiny. Ale veľa práce tu bude aj pri sociálnom dialógu a garantovaní sociálneho zmieru.

Chcete predsedať stretnutiam sociálnych partnerov?

Nie. Toto nie je úloha prezidenta. Prezident by však mal využívať svoje kontakty so zamestnávateľmi, odbormi, združením miest a obcí... Ale nemal by vstupovať do kompetencií vlády, nemal by byť jej protiváhou, ako sa to snažia naznačiť iní kandidáti, lebo Slovensko nepotrebuje takýto konflikt. Bol by to návrat do obdobia, keď bol prezidentom Michal Kováč a premiérom Vladimír Mečiar.

Viete dať pred voľbami garanciu, že nebudete iniciovať zmeny zákonov, ktoré by posilňovali právomoci prezidenta?

Áno. Ja som to povedal veľmi jasne. Prezident nepotrebuje silnejšie právomoci.

Ktoré tri veci by ste chceli zmeniť ako prvé?

Mojou hlavnou úlohou by bolo hneď na úvod začať intenzívne komunikovať so všetkými, aby vznikla dôvera medzi úradom prezidenta a zainteresovanými hráčmi na Slovensku, teda politickými stranami, sociálnymi partnermi... Toto bude prvoradá úloha. Tiež by som chcel byť veľmi aktívny v zahraničnej politike.

Mali by ste ambíciu chodiť na summity EÚ?

Summity EÚ sú úlohou pre vládu, nie pre prezidenta. No viem si predstaviť, že pri niektorých témach by som ako prezident mohol byť užitočný, tam by som sa usiloval o dohodu s vládou. Napríklad ak by sa konal summit o Ukrajine.

Čo by ste na summite únie k Ukrajine presadzovali ako prezident?

V prvom rade by sa mali dohodnúť prezident, premiér a minister zahraničných vecí, ako aj zahraničnopolitický výbor parlamentu, aký je postoj Slovenska a mandát prezidenta na summite. Moje stanovisko by bolo také isté, ako som už spomínal: v prípade Ukrajiny sa porušilo medzinárodné právo.

K porušovaniu medzinárodného práva patrí aj trest, teda sankcie. Podporili by ste zavedenie sankcií proti Rusku?

Každá členská krajina EÚ na poslednom summite v prvom rade zohľadňovala svoje národnoštátne záujmy a takto racionálne sa správa aj Slovensko. Zároveň však EÚ vo svojom postoji naznačila sankcie v podobe prerušenia rozhovorov o vízovom režime či o tzv. veľkej zmluve medzi EÚ a Ruskom. V prípade eskalovania napätia naznačila aj pripravenosť na ďalšie sankcie, či už ide o zákaz cestovania, alebo zmrazenie účtov.

Podporili by ste zavedenie takýchto sankcií proti Rusku?

Záleží na tom, ako sa bude ďalej vyvíjať situácia na Ukrajine.

Pre budúcnosť Ukrajiny bude kľúčový postoj Spojených štátov a NATO – či sa bude aliancia usilovať o rozšírenie o Ukrajinu, alebo sa podarí dohodnúť ukrajinskú neutralitu. Čo z toho preferujete?

NATO ako také stráca v Európe na význame. Pre Ukrajinu preferujem podpísanie asociačnej dohody s EÚ. Čo by znamenalo, že aj Ukrajinci budú musieť podstúpiť reformy a riziká. Samozrejme by to prinášalo pre Ukrajinu aj negatíva, lebo potom sa bude Ruská federácia správať k Ukrajine ekonomicky inak ako doteraz...

Sme ochotní znášať potom tieto náklady?

K tomu smerujem. EÚ by mala podporiť Ukrajinu a vynútiť si reformy. V prípade akejkoľvek finančnej pomoci sa Ukrajina musí dohodnúť s menovým fondom. Zdôraznil som aj v Bruseli, že Slovensko nikdy nebude súhlasiť, aby pomoc bola na úkor národných rozpočtov.

To čo znamená? Že únia si má peniaze zohnať sama?

Sú v únii šuplíky, kde sú peniaze. EÚ má svoje zdroje, ktoré môže použiť, a bez toho, aby sme museli siahať na peniaze v štátnych rozpočtoch členských štátov.

Pokiaľ ide o rozširovanie NATO o Ukrajinu, aký postup preferujete? Slovensko oficiálne rozširovanie NATO podporuje, čo môže byť pre stabilitu a mier na Ukrajine problém.

Nemáme dôvod meniť postoj. Nemám problém s rozšírením NATO o Ukrajinu, ale to si musia teraz vyriešiť hlavne Ukrajinci.

Nemyslíte si, že práve toto je jeden z dôvodov, prečo sa o Ukrajinu bojuje na hrane otvoreného vojenského konfliktu?

Vstup do NATO bude vyžadovať rozhodnutia na ukrajinskej strane. Sme člen NATO a nemáme dôvod upierať nejakej krajine vstup do aliancie. Ak Ukrajina chce vstúpiť do NATO, my jej určite v tom nebudeme brániť.

Václav Klaus predpovedá, že ukrajinský konflikt sa v únii zneužije na to, aby sa urýchlila centralizácia moci v Bruseli. Na ktorej strane budete stáť vy?

Nechcem hovoriť o centralizácii, ale o integrácii. Som za hlbšiu integráciu. Pretože je to v našom záujme, musíme a chceme byť súčasťou európskej hry. Slovensko ako malá krajina sa musí držať veľkých hráčov. Nemám napríklad najmenší problém so spoločným bankovým dohľadom. Je to dobrá vec.

Hovoríte o bankovej únii?

Áno. A hlavne o bankovom dohľade, keď Európska centrálna banka dohliada na obrovské množstvo tzv. systémových bánk.

To je v poriadku. O niečo horšie je to však s povinnosťou bánk, aj slovenských, povinne platiť odvody do európskeho záchranného fondu.

Politicky bolo rozhodnuté o rezolučnom mechanizme. Ako prví platia za problémy majitelia bánk...

Tak to bolo aj doteraz, akurát že majitelia bánk to sami nezvládali a potrebovali pomoc štátu.

Nie celkom. Už sme poučení. Tie kroky, ktoré sa robia pre stabilizáciu bánk, sú správne. Banky si budú problémy riešiť samy, nie z peňazí zo štátnych rozpočtov.

Daňová harmonizácia. Podporujete ju alebo ste proti?

Určite nechceme absolútnu unifikáciu daňových systémov, mali by tu ostať možnosti špecifík pre členské štáty. Musíme mať voľné ruky pri niektorých typoch daní, napr. pri znížení DPH na niektoré produkty alebo pri solidarite bohatších s chudobnejšími.

Vaša vláda je tu aj vďaka zvyšovaniu eurovalu, čo položilo Radičovej vládu. Keď sa opäť zopakuje scenár zvyšovania eurovalu zo slovenských peňazí, aký bude váš postoj?

Ja som sa nikdy nepozeral na záchranné mechanizmy tak, že z toho profitujú napríklad Gréci. Nechcel by som byť v ich koži. Grécko je de facto v nútenej správe. Gréci draho zaplatia za svoju nedisciplinovanosť.

Ste si istý, že požičané peniaze vrátia?

Myslím, že pôžičky sú viazané na dostatočne tvrdé pravidlá pre krajiny, ktoré čerpajú pomoc. Vnímam záchranné mechanizmy ako mechanizmy na záchranu spoločnej meny, ktorá je dobrá.

Existuje hranica, pri ktorej už povieme nie, nemáme na to?

Myslím, že tá hranica existuje pre celú eurozónu.

Inak ju pociťujú Nemci, kde sú dôchodky 1500 eur, a inak Slováci, kde sú priemerné dôchodky 360 eur.

Ten limit tu je a rešpektuje špecifiká členských krajín.

Spoločné európske dlhopisy. Podporíte to?

Áno. Som za to, aby sa tu otvárali nové možnosti príjmov a nebránil by som sa ani tomu, aby dlhopisy mohli nakupovať aj občania.

Eurobondy sú však v rozpore so záujmami Slovenska, ktoré si dokáže požičiavať lacnejšie, ako by to robila únia cez spoločné dlhopisy.

Spoločné európske dlhopisy nie sú otázka krátkeho času, takže sa toho nebojím. Je fakt, že teraz vzhľadom na našu vysokú disciplinovanosť si dokážeme požičiavať za historicky výhodných podmienok, ale opäť sa môže vrátiť nejaké obdobie.

Nebojíte sa, že spolu so spoločnými európskymi dlhopismi narastú aj spoločný rozpočet EÚ a spoločné dlhy EÚ?

My sme mali výhrady k podmienkam. Počkajme si. Teraz to nie je prioritná téma.

Novela ústavy a reforma justície. Prečo ste s ňou prišli až pred voľbami a bez prípravy?

V prvom rade sme nomináciou Tomáša Boreca na post ministra spravodlivosti upokojili vody v justícii, následne sme začali hľadať podporu pre väčšie reformy. Nemá zmysel niečo rozbiehať, ak nemáte zabezpečenú podporu. My sme veľmi dlho pracovať na získavaní ústavnej väčšiny. Až sme sa postupne približovali s témami a zmenami ústavy...

Práveže opozícia sa sťažuje, že ste s tým prišli prekvapujúco a bez prípravy.

Veď najskôr sa hľadala politická dohoda.

S kým?

Však s KDH.

KDH tvrdí, že ich nikto neprizval na rokovania o zmenách a že sa o návrhoch Smeru dozvedeli až z médií.

To nie je pravda, boli informovaní. Dlhý čas trvalo, kým sme k sebe našli cestu a zhodli sa: za toto ideme spoločne zahlasovať.

Tú cestu ste nehľadali spolu, vy ste si ju kúpili politickým obchodom – podpora tradičného manželstva za justičné zmeny.

Nie, to nebol nijaký politický obchod. Boli to spoločné témy. Veď obe zmeny sú dobré a pozitívne. Ochrana manželstva a reforma justície sú správne veci.

Keď bude Harabin zvolený za šéfa Najvyššieho súdu, budete alebo nebudete mať problém vymenovať ho?

Nie som si istý, či chce Štefan Harabin kandidovať za šéfa Najvyššieho súdu.

Uvítali by ste, keby skončil?

Harabin bol dvakrát zvolený za predsedu Najvyššieho súdu na základe pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda. Podľa nich predsedu Najvyššieho súdu volí Súdna rada. Ale na druhej strane prezident má k dispozícii výkladové rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré mu umožňuje zvážiť, za akých podmienok kandidáta Súdnej rady vymenuje za predsedu Najvyššieho súdu. Čiže ak by som bol prezident, určite by som toto právo využil a zvažoval by som, čo by som pri tom-ktorom kandidátovi urobil.

Aj pri Harabinovi?

Pri každom.

Uvítali by ste, keby Harabin skončil?

Nešpekulujme, čo by som uvítal a neuvítal.

Pýtam sa preto, že vaša podpora, keď bol váš minister, mu pomohla presadiť sa opäť na Najvyššom súde.

Nebol môj, nominovalo ho HZDS.

Bol vicepremiér vašej vlády.

Bola koaličná vláda a bol ministrom nominovaným HZDS.

Aj toto mu pomohlo presadiť sa.

To nie je pravda, Súdna rada má svoj mechanizmus a je nezávislá od politikov, nemajú na ňu dosah.

Harabin ako vicepremiér a minister spravodlivosti mal vtedy celkovo väčší vplyv v Súdnej rade, ako keby bol len radový sudca.

Opakujem, bola tu koaličná vláda od roku 2006 a je štandardné, že pri jej zostavovaní sa spravidla rešpektujú návrhy koaličných partnerov.

V prípade, že nevyhráte voľby, uvažujete o osobnom rozhodnutí? Napríklad že sa vzdáte niektorej z funkcií – v Smere či vo vláde?

Keď neuspejem, prijmem osobné rozhodnutie, že si vyložím boľavú nohu, oddýchnem si. A potom sa normálne vrátim do práce. Nevidím dôvod na nejaké trestanie v prípade neúspechu, pretože tak ako súťažím v týchto demokratických voľbách, tak Smer zvíťazil v demokratických parlamentných voľbách, na základe ktorých som predsedom vlády. A práve toto je kardinálny problém týchto prezidentských volieb, že programom ostatných kandidátov nie je nič iné, len poraziť Fica a ponížiť Smer.Ak niekto robí politiku s jediným heslom – len poraziť Fica, je to veľmi zlé, lebo to mimoriadne rozdeľuje spoločnosť.

Za to rozdelenie spoločnosti si môžete aj sám.

Počúvajte niektorých kandidátov, majú nacvičených päť fráz. A vystačia si s nimi: chcem poraziť Fica, chcem lepšie zdravotníctvo... A podobné hlúposti, ktorými sa chcú zapáčiť verejnosti, pritom vôbec nepatria do prezidentských právomocí. Áno, dnes rozdeľujem spoločnosť, keďže som predseda vlády, ktorý musí robiť rozhodnutia. Vízie spájajú, rozhodnutia rozdeľujú. Samozrejme, urobil som aj chyby, len mi je ľúto, že je tu presilovka – poďme všetci poraziť Fica. Bez toho, aby ponúkali vlastný program alebo skúsenosti.

Kto je Robert Fico

Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1987 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. Po nežnej revolúcii sa stal členom SDĽ. V roku 1998 vznikla koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. O rok neskôr – v roku 1999 – Fico z SDĽ vystúpil a následne založil stranu Smer. Je dvojnásobným premiérom. Ide zároveň o prvého premiéra Slovenska, ktorý kandiduje aj na post prezidenta.