Sľuby sa sľubujú ... veď to poznáte. Táto ľudová múdrosť má v prípade jednej pravidelne sa opakujúcej udalosti skutočne expresívny význam. S miernymi výkyvmi sa opakuje každé štyri roky a spravidla naštve väčšinu ľudí. Áno, hovoríme o predvolebných sľuboch.

Ale aj predvolebné sľuby si prešli vývojom. Bombastické vyhlásenia z 90. rokov nahradila opatrnejšia a v prípade neúspechu ľahšie obhájiteľná rétorika. Politici si v súčasnosti už dávajú väčší pozor na to, čo ľuďom pred voľbami sľúbia. Napríklad premiér Robert Fico na konferencii Smeru z 13. februára prehlásil, že chce dosiahnuť do roku 2020 na Slovensku 85 percent priemeru životnej úrovne únie či vytvoriť 100-tisíc nových pracovných miest. Že to znie ako slabý predvolebný odvar? Za to v minulosti sme tu mali poriadnu "divočinu".

Prečítajte si päť divokých predvolebných sľubov, ktoré neboli splnené:

Dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá

Začneme od najmladšieho prípadu. Písal sa rok 2009, keď vznikla liberálna strana Sloboda a solidarita (SaS). Liberálna politika bola na slovenskej scéne dlhodobo zanedbávaná, a tak sa dostalo novej strane značného ohlasu. U mnohých väčšinou mladých ľudí vzbudili pozornosť okrem iných predovšetkým sľuby dekriminalizovať marihuanu a zaviesť registrované partnerstvá.

SaS vo voľbách v roku 2010 získala 12,14 percenta a stala sa významnou súčasťou vládnej koalície Ivety Radičovej. Jej súčasťou však bolo aj konzervatívne Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Odvážne liberálne sľuby SaS tak padli za obeť udržaniu koalície pri živote. Tá sa aj napriek tomu v roku 2012 rozpadla, ale nie kvôli sľubom liberálov. No to je už iný príbeh. V každom prípade SaS zlomila srdcia mnohých liberálnych voličov a jej podpora sa už nikdy nevyšplhala na čísla z roku 2010.

Diaľnica z Bratislavy do Košíc

Že diaľnice sú predmetom neustálych roztržiek slovenských politikov, to je už asi náš folklór. No Smer si pred voľbami v roku 2006 nedal pozor a vypustil do sveta konkrétny záväzok: Do roku 2012 dokončiť celú diaľnicu na trase Bratislava - Košice.

Po voľbách v roku 2007 si vtedy už premiér Robert Fico ešte priložil a veľmi odvážne prehlásil, že jeho kabinet má pripravený plán urobiť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby v roku 2010 bola Bratislava spojená s Košicami. Už vtedy mnohí o týchto sľuboch veľmi pochybovali. O výsledku sa veľmi rozpisovať zrejme nemusíme. Azda len dodáme, že Bratislava a Košice nie sú diaľnicou prepojené dodnes.

Dvojnásobné platy

Predvolebné Slovensko v roku 1998 pulzovalo súbojom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Množstvo ľudí sa nestotožňovalo s politikou dovtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara z HZDS, čo dosvedčuje aj najvyššia volebná účasť v histórii krajiny - až takmer 85 percent.

V mobilizácii voličov sa mimoriadne činil aj líder SDK Mikuláš Dzurinda. V prílišnej snahe sa ale zrejme odtrhol z reťaze a sľúbil vskutku niečo výnimočné: Dvojnásobné platy. Aj tento sľub sa zapísal medzi tie nesplnené.

"Myslel som to úprimne. Nepovedal som to v opojení z tribúny. Vzišlo to z dielne jednej odbornej skupiny SDK. Počítali to viacerí ľudia možno s priveľkou mierou optimizmu," vyjadril sa Dzurinda v roku 2001 pre denník Sme.

Slovensko ako Švajčiarsko

Švajčiarskom sa Vladimír Mečiar v predvolebných kampaniach oháňal rád. Dokazujú to sľubované švajčiarske dôchodky, ale aj kampaň z roku 1998, kedy sa jeho tvár objavila na bilbordoch, ktorých pozadie tvorili Švajčiarske Alpy. Za touto kampaňou stál takzvaný "mediálny mág" Fedor Flašík.

Mečiar sa neskôr snažil faux pas zahladiť vysvetlením, ktoré bolo rýchlo poruke. Veď zo Slovenska o 20 rokov bude Švajčiarsko, tvrdil vtedy. Síce úplnú pravdivosť jeho výroku bude možno overiť až o dva roky, sme veľmi skeptickí ohľadne vyplnenia tejto Mečiarovej veštby. 

Vrhnúť 18 miliárd korún do stavebníctva

Kelňa, aj pod touto prezývkou bol známy Ján Ľupták, šéf strany Združenie robotníkov Slovenska (ZRS). Jeho hviezda zažiarila v 90. rokoch, a to najmä v období vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 - 1998, ktorej bolo ZRS členom.

„Naším cieľom je oživiť stavebníctvo – vrhnúť 18 miliárd korún do stavebníctva a potom bude zamestnanosť, lebo na jedného stavbára pripadnú tri osoby s prácou,“ vyhlásil Ľupták pred voľbami v roku 1994. Aj toto sa zaradilo na zoznam nesplnených predvolebných sľubov slovenských politikov.

Pri podobných veľkohubých predvolebných vyhláseniach ide podľa politického analytika Jána Baránka o "číry populizmus". Istá dávka populizmu je podľa neho prípustná a žiaduca, pretože politik tak pomenúva problém a ukazuje svoje zameranie. Avšak podľa Baránka "treba mať cit pre mieru". Prehnané predvolebné sľuby totiž voličov skôr odpudzujú.