Ani vpravo, ani vľavo. Slovensko nemusí mať ani vládu pod vedením končiaceho premiéra Roberta Fica, ani pod taktovkou šéfa liberálov Richarda Sulíka. Obe alternatívy si totiž môžu „vylámať zuby“ na neschopnosti predsedu národniarov Andreja Danka dohodnúť sa so šéfom strany Most-Híd Bélom Bugárom. Nasvedčujú tomu tvrdé Dankove slová aj zákulisné informácie z rokovaní. Ak sa Ficovi ani Sulíkovi nepodarí zostaviť vládu, môžu podľa informácií HN nastať tieto štyri scenáre.

1. Sulík so Smerom
Slovensko sa môže dočkať širokej pravo-ľavej koalície v zložení strany Sloboda a Solidarita so Smerom. Aby vedel Richard Sulík takúto vládnu „prehryznúť“, Smer by zrejme musel obetovať svojho predsedu Roberta Fica. Takéto zloženie však považujú za nereálne politológovia. „To je dosť vylúčené, lebo oni to nestavali len na Ficovi. Išlo im o Smer, o to, že Smer obsadil všetky miesta a Smer má na svedomí všetky tie lotroviny, ktoré im SaS vyčíta,“ myslí si politológ Miroslav Kusý.

2. opozičná zmluva
Inšpiráciu k ďalšej vládnej alternatíve môžu naši politici čerpať zo susedného Česka, kde na základe opozičnej zmluvy fungovala vláda Miloša Zemana v roku 1998. Znamená to menšinovú vládu. Je to zmluva, ktorú podpíše vládna strana s opozíciou. „A opozícia výmenou za to dostane mnohé výhody – napríklad umiestnenie ľudí v dozorných radách a kontrolných orgánoch. Súčasťou môžu byť aj konkrétne programové požiadavky opozície. V podstate ide o tichú koalíciu,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.

3. predčasné voľby
Keď parlament nevysloví dôveru vláde, prezident môže do šiestich mesiacov od vymenovania kabinetu rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby. Táto alternatíva by však mohla znamenať, že na sile získa napríklad Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá po tohtoročných voľbách získa v novom parlamente 14 poslaneckých kresiel. Tento scenár je málo pravdepodobný. V histórii Slovenska by to boli totiž prvé predčasné voľby, ktoré by nasledovali bezprostredne po voľbách.

4. úradnícka vláda
Asi najmenej po chuti by politikom bola ďalšia kuloármi premieľaná možnosť: úradnícka vláda. Znamenalo by to, že prezident Andrej Kiska by si mohol vybrať ľubovoľného odborníka, ktorého poverí zostavením vlády. „Musí mať však podporu v parlamente, ktorý vyslovuje dôveru vládnemu programu,“ hovorí Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Práve preto sa väčšinou o mene úradníckeho premiéra radí prezident aspoň s časťou politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Ak vláda nezíska dôveru poslancov, vládne kabinet v demisii. Prezident ho pritom môže nechať vládnuť tak dlho, ako chce, má však len obmedzené kompetencie.