Ak niečo posledné voľby ukázali, tak čoraz väčšiu vzdialenosť Bratislavy a regiónov. Mentálnu sondu sme spustili do Želiezoviec. Národnostne zmiešaného mestečka na juhu Slovenska s viac ako vysokou nezamestnanosťou. Za pozornosť stoja i ekonomické dôsledky blízkej väznice.
Štvrtok, desať hodín doobeda. Miestni pozerajú skúmavo. V malom meste to neprekvapí. Každý každého pozná aspoň z videnia. A Želiezovce kúsok od Levíc s takmer osemtisíc obyvateľmi len ťažko možno označiť za metropolu. No v prípade mestečka je realita komplikovanejšia. „O tomto čase sem chodia i práve prepustení väzni,“ vysvetľuje mi Zuzana, čašníčka z kaviarne či výčapu s názvom Snack Bar. Priezvisko nechce uviesť. Nepresviedčam. S krátkym zostrihom by to zrejme bolo nepatričné.
Jej podnik často predstavuje prvú zastávku za slobodou pre odsúdencov z neďalekej väznice. „Ak si vypýtajú žltú malinovku, viem, že sedeli dlho,“ pokračuje Zuzana. Mladá žena, ktorá vyštudovala ekonomickú, tu pracuje už štrnásť rokov. Bývalí trestanci podľa jej slov problémy nerobia. Spravidla si objednajú niečo ako „žltú malinovku“, zavolajú taxík a odídu. Len keď si chcú objednať alkohol, čašníčka zbystrí. Vo väznici sa totiž nájdu odsúdenci aj za ťažšie zločiny.
Made by basa
Susedstvo ústavu s kapacitou pre takmer šesťsto odsúdených inak nikoho príliš netrápi. Funguje už viac ako šesťdesiat rokov. Autobus s logom Zboru väzenskej a justičnej stráže v meste zjavuje bežne. Nikto sa tým prehnane nezaoberá. Nakoniec, viacerí Želiezovčania vo väznici našli zamestnanie. Ako dozorcovia. A rovnica platí i naopak.
Tak ako domáci pracujú pre ústav, väzni pracujú pre miestnych. Presnejšie, vyrábajú im nábytok. Stačí si telefonicky, mailom alebo osobne objednať. Najlacnejšia skriňa na mieru stojí v „árešt-ikei“ 56 eur. Za mesiac vybavia asi tridsať objednávok....
Zostáva vám 85% na dočítanie.