Smrť bezdomovca, ktorá stála miesto riaditeľa nemocnice v Trnave a ktorej príčina nebola podľa odborníkov taká jednoznačná, ako ju interpretovali médiá, sa môže zopakovať. Napriek tomu, že nemocnice sú povinné poskytnúť pomoc aj pacientom "z ulice", nie sú takými hospitalizáciami nadšené. "Pacienta, ktorý po vyliečení nemá kam ísť, nemožno prepustiť, no zdravotná poisťovňa to nezohľadní," upozorňuje riaditeľ Nemocnice s poliklinikou (NsP) v Liptovskom Mikuláši MUDr. Pavol Cvengroš. "Poisťovňa totiž platí za ukončenú hospitalizáciu, bez ohľadu na jej skutočnú dĺžku. A ak by po nej prepustili bezdomovca, ktorý nemá kam ísť a niečo by sa mu po prepustení stalo, zodpovednosť by niesla nemocnica."

Lekári nie sú samaritáni
Okrem povinnosti liečiť musia lekári napĺňať aj požiadavku šetriť, čo je v rozpore s podmienkou niesť zodpovednosť za insolventných pacientov. Vyžadovať od lekárov a zdravotníckeho personálu sociálne cítenie a zároveň ich nútiť, aby priniesli nemocnici čo najväčší zisk, sú nezlučiteľné kategórie, ktorých konflikt sa však neobracia len proti pacientom. Okrem hrozby, že ak nemocnici dosť neušetria, skrachuje, a oni prídu o prácu, stresuje lekárov aj znižovanie platov a prepúšťanie. Veď minister zdravotníctva ustavične zdôrazňuje nevyhnutnosť znížiť počet nemocníc, personálu, výdavkov na lieky. Toto zoštíhlenie by podľa neho malo prospieť najmä pacientom. Bolo by však vhodné dodať, že vzhľadom na insolventnosť systému predbežne najmä tým, ktorí budú mať na to, aby sa pripoistili alebo platili v hotovosti.

Nemocnica ako záchranný pás
Na sociálne hospitalizácie nebývajú odkázaní len bezdomovci. Neraz ich nevyhnutne potrebujú ľudia, ktorí sú dlhodobo chorí, stará sa o nich príbuzný, ktorý náhle ochorie a sám potrebuje hospitalizáciu. Pretože agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) poisťovne v súčasnosti nezaplatia všetko, čo pacientom poskytujú, mnohí pacienti si ich nemôžu dovoliť. Preto sa v prípadoch, ktoré by mohli riešiť ADOS, obracajú občania so žiadosťou o pomoc zvyčajne na nemocnice. Podľa riaditeľa NsP n. o. sv. Jakuba v Bardejove MUDr. Mariána Petka by ani pre tie nemalo byť poskytovanie takýchto služieb problémom. Bardejovská nemocnica má na takéto služby dokonca spomedzi svojich 450 lôžok vyčlenených 20 sociálnych.

Ani sociálne lôžko nie je zadarmo
Ani tie však nie sú celkom zadarmo, respektíve za zákonom stanovený poplatok 50 Sk denne. "Pacient prijatý na sociálne lôžko u nás platí 200 Sk, zvyšok financuje samosprávny kraj, lieky a špeciálny zdravotnícky materiál poisťovne," hovorí Marián Petko. Pretože na východnom Slovensku nie každý, kto by to potreboval, môže nemocnici platiť denne 200 Sk, sú lôžka v nemocnici sv. Jakuba obsadené asi na 85 %. Po dohode však v tomto zariadení prijímajú aj pacientov z iných samosprávnych krajov, hoci s rizikom, že tie sa nebudú podieľať na spolufinancovaní hospitalizácie.

Služby neštátnych nemocníc
Marián Petko pripúšťa, že služby na sociálnych lôžkach je jednoduchšie poskytovať v súkromných nemocniciach, no nemali by byť problémom ani v štátnych. "Na Slovensku sa do toho chce málokto pustiť." Nechuť zrejme vyplýva z nevyhnutnosti spolupracovať s často insolventnými obcami, zo zlej platobnej disciplíny zdravotných poisťovní aj zo znalosti platobných schopností občanov.

Čo musíme v nemocnici platiť
Deň bežnej hospitalizácie stojí pacienta 50 Sk, prvý a posledný deň sa pokladajú za jeden.
Platí sa najviac 21 dní, teda najviac 1 050 Sk, s výnimkou pobytu v liečebniach pre dlhodobo chorých, kde sa platí za každý deň pobytu.
Iba za prvé 3 dni platia občania v hmotnej núdzi.
Oslobodení od platenia v nemocnici sú ľudia v bezvedomí, tí, ktorí sa musia liečiť povinne, rizikovo tehotné, dojča a matka, deti do 6 rokov, ťažko zdravotne postihnutí, deti z detských domovov, psychiatrickí pacienti.