Pôsobenie odchádzajúceho prezidenta Rudolfa Schustera významne prispelo k integrácii SR do NATO a EÚ. Takto ocenil činnosť bývalého prezidenta Schustera predseda parlamentu Pavol Hrušovský.

Vysoká politika
Do funkcie sa Schuster dostal ako prvý prezident SR zvolený prostredníctvom priamej voľby v roku 1999. Obsadenie tejto funkcie však bolo v skutočnosti výsledkom koaličných dohôd, keď sa stala Schusterova nominácia na tento post podmienkou zotrvania jeho SOP vo vládnej koalícii. Exprezident sa snažil prezentovať ako politik konsenzu, prvý konflikt s lídrami vládnych strán však vyvolala už jeho kniha Návrat do veľkej politiky, v ktorej zverejnil okolnosti povolebného delenia sfér vplyvu koaličných strán. Zlom vo vzťahu k vládnej koalícii nastal v roku 2001, keď Schuster v NR SR predniesol kritickú správu o stave slovenskej spoločnosti. Premiérovi Mikulášovi Dzurindovi vytkol, že ignoruje jeho aktivity. Minulý rok naproti tomu isté výhrady voči činnosti prezidentovho legislatívneho odboru zazneli z ministerstiev. Členovia vlády kritizovali predovšetkým používanie inštitútu práva veta pri schvaľovaní zákonov. Schuster zdôraznil, že postupuje v súlade so svojím sociálnym cítením. Jeho vyhlásenia vyvolávali v politikoch i vo verejnosti často dojem, že nahráva parlamentnej opozícii, najmä strane Smer Roberta Fica. Tento rok vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách, ktoré iniciovali odborári a Smer na ten istý deň, keď prebiehalo prvé kolo prezidentských volieb. V prezidentských voľbách však nezískal podporu Smeru, kandidoval ako občiansky kandidát a nedostal sa ani do druhého kola

Negatívna reklama
V roku 2000 sa Schuster zviditeľnil zdravotnými problémami a hospitalizáciou v rakúskom Innsbrucku. Následne jeho rodina zažalovala jednu zo slovenských nemocníc za nekompetentnú liečbu. V lete 2001 sa Schuster rozhodol napriek zdravotným rizikám absolvovať päťtýždňovú dovolenku v brazílskom pralese. Vyvolal tým ďalšiu vlnu verejnej kritiky, a to najmä za to, že v SR nebol v čase veľkých záplav.

Schusterova činnosť v úrade
Navštívil: 490 domácich inštitúcií a miest
Absolvoval: 30 oficiálnych a 70 pracovných zahraničných ciest
Prijal: 220 domácich a 530 zahraničných návštev
Vymenoval: 26 členov vlády SR, predsedu Najvyššieho súdu SR, 13 členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora, 167 sudcov, 42 rektorov vysokých škôl, 540 vysokoškolských profesorov a 26 vojakov do najvyšších hodností
Udelil: 71 individuálnych milostí, dve amnestie
Podpísal: 605 zákonov, vetoval 103 zákonov
Vysoké štátne vyznamenania udelil: 200 osobnostiam

Zdroj: hn