"Dohodli sme sa s Robertom Ficom na spoločnom masovom proteste. Pridajú sa ďalšie strany?" Pýta sa na sociálnej sieti odídenec Kotlebovej ĽSNS, zakladateľ hnutia Republika a poslanec Milan Uhrík.
Masový protest má prebehnúť na Deň Ústavy Slovenskej republiky, prvého septembra v Košiciach.
Dôvodom naň sú podľa organizátorov opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu, ako aj "delenie" občanov na dve kategórie, zaočkovaných a nezaočkovaných.
Z pivnice do exilu
Stovky protestujúcich sa už dnes stretli pred prezidentským palácom, minulý týždeň protestovali pred parlamentom.
Podľa Uhríka však už protestovať pred úradom vlády či sídlom prezidentky zmysel nemá. "Čaputová, Matovič či Naď kašlú na ľudí a ich vôľu. Títo budú naďalej podpisovať zákony proti ľudom, aj keby to mali robiť z pivnice či exilu," tvrdí.
"Teraz je čas zatlačiť na Ústavný súd v Košiciach, ktorý jediný môže túto vládu slušným a legitímnym spôsobom zastaviť," dodal s tým, že verí, že sa k iniciatíve pridajú aj iné opozičné strany.
"Smer-SD mesiace upozorňoval verejnosť na rozklad právneho štátu na Slovensku. Smer-SD s plnou vážnosťou, cítiac obrovskú zodpovednosť za osud Slovenskej republiky, sa podujal postaviť politickú hrádzu na ochranu základných ľudských práv a slobôd na Slovensku pred súčasnou vládou," reagovala strana. Jej hovorca Ján Mažgút deklaroval ambíciu vynaložiť potrebné úsilie na podporu protivládneho protestu. Dodal, že každý, kto slušne a demokraticky zdieľa tento postoj, je na demonštrácii vítaný.
Líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko považuje iniciovanie demonštrácie Smerom-SD za chybu. Protest podľa neho nebude úspešný, ak ho budú organizovať politici, a vyzval k tomu odborové zväzy. Tvrdí, že ak má byť úspešný, musí byť celoslovenský, má ochromiť dopravu, štátnu správu a majú sa pridať štátni zamestnanci a iné zložky.
Konfederácia odborových zväzov reagovala pre TASR tým, že v rámci svojich štruktúr diskutuje o organizácii odborových a občianskych protestov bez spolupráce s politickými stranami. O ďalších krokoch bude podľa slov svojej hovorkyne Martiny Nemethovej včas informovať.
Hrádza proti extrémizmu
Na situáciu reagoval aj poslanec parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). "Gratulujem Robertovi Ficovi k úspešnému dobudovaniu hrádze proti extrémizmu," napísal na Facebooku.
Narážal tým zrejme na to, že vláda zložená zo strán Smer, SNS, Mosd-Híd a Sieť na čele s Robertom Ficom, ktorá vznikla po voľbách v roku 2016, bola jej predstaviteľmi označovaná za hrádzu proti extrémizmu.
Uhríková materská strana, extrémistická ĽSNS, to vtedy totiž prvýkrát dotiahla do parlamentu, kde odvtedy zotrváva v opozícii.
"Som presvedčený, že koalícia nevznikla ako hrádza proti extrémizmu, ale ako hrádza proti predčasným voľbám," povedal v roku 2016 bývalý Ficov koaličný partner Radoslav Prochádzka.
Poslanec Roman Foltin (SaS) poznamenal, že hoci sa ľavicový Smer hlási k antifašizmu a SNP, teraz sa spája s odídencami z ĽSNS, ktorí sa podľa jeho slov hlásia k pravicovému extrémizmu. Hovorí, že Ficovi ide len o získanie moci.