Hlavy štátov členských krajín EÚ podpíšu euroústavu v piatok. Za Slovensko tak v Ríme urobia premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
KDH v opozícii
Proti rozhodnutiu kabinetu boli ministri za KDH. Ako vysvetlil podpredseda KDH a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, kresťanskí demokrati sa opierajú o názor väčšiny expertov na ústavné právo, podľa ktorých sa EÚ po prijatí euroústavy zmení na štátny zväzok. A preto by mali podľa Lipšica rozhodnúť o schválení euroústavy občania v referende. KDH sa v tejto súvislosti odvolalo aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR. "Tá svoje pripomienky neoznačila ako zásadné," reagoval Kukan. Ak sa NR SR stotožní s názorom vlády, nevznikne podľa Lipšica spor medzi inštitúciami, a preto ani jedna z nich nebude môcť požiadať Ústavný súd o právny výklad v tejto veci. Môže tak však urobiť skupina najmenej 30 poslancov.
Ako to vidí expert
Euroústava celkom určite nezakladá vznik nového štátneho útvaru. Pre HN to vyhlásil Štefan Šebesta z Ústavu štátu a práva SAV. "Toto je zmluva, na ktorej sa dohodli štáty," zdôraznil s tým, že štát má právo delegovať istú časť svojej zvrchovanosti na spoločný orgán. "V takom prípade zmluvu prerokúva NR SR a ak s nimi vysloví súhlas, prezident ju ratifikuje a tým je SR viazaná," hovorí Šebesta.
Dzurinda sa báť nemusí
Všeľudové hlasovanie o euroústave si však vedia predstaviť iba KDH, KSS a SF. Komunisti a slobodní ešte chcú navrhnúť zníženie kvóra, potrebného na platnosť takéhoto referenda. Dzurinda sa už v tejto chvíli môže spoľahnúť na podporu najsilnejších opozičných strán ĽS-HZDS a Smeru. Ratifikáciu euroústavy v parlamente by malo, vrátane SDKÚ, SMK a ANO, podporiť minimálne 105 poslancov.
Čo hovorí prieskum
Paradoxne, v prieskumoch verejnej mienky prevláda názor opýtaných občanov, že o tomto kľúčovom dokumente by malo rozhodnúť všeľudové hlasovanie. Kým v júli si to podľa prieskumu Štatistického úradu myslelo 34 percent respondentov, v októbri to už bolo 43 percent opýtaných. Podľa toho istého prieskumu až 77 percent občanov nepozná text euroústavy. "Je naivné predpokladať, že ľudia budú informovaní o euroústave," uviedla sociologička Iveta Radičová s tým, že ide o veľmi rozsiahly dokument, pričom nie je známa jeho definitívna podoba. Na skutočnú znalosť euroústavy sme sa pýtali aj niektorých členov vládneho kabinetu, tí nás však presviedčali, že s textom boli dôkladne oboznámení.
Hlavné zmeny po prijatí euroústavy
Text euroústavy v júni 2004 schválili predstavitelia členských štátov EÚ. Po jej prijatí získa únia právnu subjektivitu. Na jej čele bude stáť stály predseda, vznikne tiež inštitút stáleho ministra zahraničných vecí EÚ. Zmení sa rozhodovací systém v únii, pričom sa posilní princíp väčšinového hlasovania. Vo sfére rozhodovania konsenzom však ostávajú dane, rozpočet EÚ, zahraničná politika, ale aj časť otázok sociálnej oblasti, spravodlivosti a vnútra. Prvý raz sa upravuje aj možnosť vystúpenia z EÚ.
Ako sa bude schvaľovať euroústava v EÚ:
- Určite v referende: Veľká Británia, Írsko, Španielsko, Portugalsko, Luxembursko, Holandsko, Francúzsko, Dánsko
- Pravdepodobne v referende: Litva, ČR, Taliansko, Poľsko, Belgicko
- Pravdepodobne v parlamente: Nemecko, Cyprus, Malta, Grécko, SR, Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, SR, Fínsko, Taliansko, Švédsko