Entartete Kunst. Zvrhlé umenie. Podobná frazeológia sa dostala do slovníka Mariána Kotlebu, človeka, ktorý sa dušuje, že nie je fašista. Termín Entartete Kunst zaviedlo nacistické Nemecko a autori či diela označené touto nálepkou dostali stopku. V tom lepšom prípade.
Kotleba ako župan finančne pridusil dve divadlá v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Odvtedy už uplynuli mesiace a pravidlá hry sa zmenili – ĽS-NS sa prebojovala do parlamentu a šéf strany navyše stihol uťať predstavenie amatérskeho divadla z Brezna. Kotlebovci medzitým tiež svoje aktivity presunuli do vlakov a chystajú ďalšiu šou – domobranu.
Kultúra v kraji žije ďalej a dúfa... V čo?
Nepovieš ty, povedia tebe
Divadlo Štúdio tanca: Renomované tanečné divadlo dosiaľ uviedlo viac ako 40 premiér, spektrum exteriérových projektov, reprezentovalo Slovensko na prestížnych festivaloch napríklad vo Francúzsku, v Rusku, Egypte, Japonsku či Indii.
Kotleba v lete minulého roka nepodpísal zmluvu na čerpanie dotácie vo výške 20-tisíc eur z ministerstva kultúry na organizáciu tanečného Festivalu Dni tanca. Plánované podujatie sa neuskutočnilo a vedenie divadla avizovalo aj existenčné problémy.
„Mali sme ich obrovské a máme ich dodnes,“ hovorí pre HN riaditeľka Divadla Štúdio tanca Zuzana Ďuricová Hájková vo svojej pracovni, kde na stolíku tróni Cena ministra kultúry za umenie za rok 2015.
Marek Maďarič je asi nedostatočne kompetentná osoba na zhodnocovanie kvality umenia. Rolu toho správneho posudzovateľa musí teda zvládať sám vodca. Podľa neho Štúdio tanca produkuje dekadentné „umenie“.
Nielen na mítingoch ĽS-NS padali slová ako zhýralí umelci, narkomani či prostitútky. V poslednom vydaní župných novín Bystrický kraj sa v článku pod názvom Zvrhlosť nie je umením možno dočítať, že dotácia mala podporiť ten druh „umenia“, ktorý našu spoločnosť „ohlupuje, degeneruje a robí z nej masu – masu, ktorá sa ľahko ovláda“. Nepovieš ty, povedia tebe.
Po turbulentných udalostiach muselo divadlo dočasne prepustiť hospodára a upratovačku, zrušilo všetky externé služby. „Je to improvizácia a dá sa to ťahať nejaký čas. My to ťaháme a veríme, že keď sa skončí panovanie tohto župana, vrátime sa do štandardných podmienok,“ s povzdychom konštatuje Hájková. Súčasné fungovanie inštitúcie pokladá za abnormálne. „Na jednej strane vám niekto peniaze stále odhrabáva, na druhej strane musíte náhradné zdroje získavať niekde inde.“
BBSK je zriaďovateľom celkovo 22 subjektov v odbore kultúry a cestovného ruchu. Ich financovanie je povinnosťou kraja vyplývajúcou priamo zo zákona. Otázkou zostáva objem peňazí putujúcich do týchto inštitúcií.
Dráždivosť slobodného umenia
Štúdiu tanca bol tento rok rozpočet krátený o deväťtisíc eur. „Museli sme najprv cez poslaneckú interpeláciu rozlúštiť, že nám akože boli odňaté osobné príplatky. Všetkým ostatným subjektom boli priznané,“ vysvetľuje Hájková.
Na aprílom zasadnutí krajského parlamentu však poslanci odhlasovali prinavrátenie financií, takže tie by sa mali predsa len objaviť v kase trpeného divadla. To ešte neznamená, že ich zamestnanci naozaj uvidia – vzápätí po zasadnutí Kotleba pozastavil výkon uznesenia zastupiteľstva, takže celý kolotoč sa môže zopakovať.
S predsedom BBSK dosiaľ žiadne rokovania neprebehli a divadelníci sa už o ne ani nepokúšajú. „Župan sa niekoľkokrát vyjadril, že riaditelia inštitúcií nie sú pre neho partneri,“ poznamenáva Hájková s dodatkom: „Toto povie verejný činiteľ, ktorý dostal mandát od voličov. To hovorí za všetko.“
Podľa šéfky štúdia sa ich existencia popiera a so župou komunikácia prebieha len na čisto ekonomickej báze. Nie je to však jediná izolácia. Po vypuknutí aféry sa naplno ukázala tiež izolácia hlavného mesta. Hájková je pôvodom Bratislavčanka, a teda stojí si za svojimi slovami, keď hovorí: „Tam si všetci mysleli, že preháňame. Vrátane politikov, s ktorými sme hovorili. A po voľbách zostali zrazu v šoku.“
Čím prekáža Divadlo Štúdio tanca? Na túto otázku aj Hájková sama v sebe dlho hľadala odpoveď. „Istých ľudí dráždi slobodné umenie. Nedá sa zaradiť do ich militantného pohľadu a do toho, čo táto ideológia chce mať pod kontrolou. To je moje vysvetlenie, lebo iné som nedostala. Všetko ostatné boli manipulácie, aby zabrali na ľudí, ktorí sa v tom nevyznajú.“
Jednou z tvorivých odpovedí tanečníkov je inscenácia o uzurpácii moci pod názvom Androgén a jadro, ktorú uviedli v decembri minulého roka. Len minulý týždeň mala premiéru Očista. „Na tú predchádzajúcu nadväzuje v tom slova zmysle, ako hovorí jej názov – chceme proste vykročiť ďalej,“ povedala nám po premiére šéfka nevzdávajúceho sa divadla.
Misia splnená
Bábkové divadlo na Rázcestí: Vzniklo v roku 1960 a za tie roky získalo celý rad ocenení. Vo svojom repertoári má predstavenia tak pre deti, ako aj pre dospelých. Organizuje medzinárodné bienále Bábkarská Bystrica.
Pri našej návšteve umeleckému šéfovi Mariánovi Peckovi nie je dvakrát do reči. Vraj na hnedý mor sa treba pýtať bossov tejto krajiny. Súbor momentálne nepociťuje zo strany vyššieho územného celku žiadne tlaky a nie je nijakým spôsobom sledovaný či prenasledovaný. Komunikácia s vedením je na bode mrazu. „Umenie bolo vždy prvé na očiach a história sa len opakuje. Mám pocit, akoby sa išlo vopred podľa scenára vymysleného pred desaťročiami. Bola to príležitosť zviditeľniť sa. Prvé kolo misie bolo splnené a títo ľudia pracujú a idú ďalej podľa svojho plánu,“ hovorí Pecko. Predseda BBSK divadlu nepodpísal grant od ministerstva zahraničných vecí vo výške sedemtisíc eur. Paradoxne na projekt Stop extrémizmu, zameraný práve proti extrémizmu a xenofóbii. Mal sa realizovať predovšetkým v školách. Divadlo následne zorganizovalo zbierku, do ktorej požadovanou sumou prispeli, okrem iných, aj krajskí poslanci za stranu Smer-SD.
Neskutočne vážna situácia
Divadelníci tvrdia, že banskobystrický parlament sa správa voči nim korektne. Múza divadelného umenia Tália, zvlášť toho mainstreamového, nikdy netrpela na obezitu. Inak to nie je ani v Divadle na Rázcestí, no Pecko si nemyslí, že by verejné financie určené pre umenie mali odchádzať na komerčné účely: „Toto divadlo nie je majetkom niekoho konkrétneho.“
Aj umelecký šéf sa zaraďuje do šíku tých frustrovaných a nahnevaných ľudí, ktorí upozorňovali na nebezpečné tendencie. „Bol to omyl a krátkozrakosť všetkých tých, ktorí ich podceňovali. Tu sa dejú veci, nad ktorými zostáva stáť rozum. Nás to nezaskočilo. Neviem, či existovala možnosť ich zastaviť, podľa mňa nie. Ani dnes tu nevidím nikoho, kto by to dokázal.“
Bábkari naďalej pracujú vo svojom (ne)obvyklom rytme. „My sme našli v sebe silu nemlčať. Robili sme a naďalej budeme robiť svoju prácu, “ vyhlasuje Pecko. Škrtnutie sumy sedemtisíc eur pokladá za banalitu oproti tomu, čo sa deje na Slovensku. Pred naším odchodom ticho poznamená: „Situácia je neskutočne vážna.“
Aj antireklama je reklama
Divadelný súbor Jána Chalupku: Za sebou má viac ako 90 rokov existencie. Je štrnásťnásobným víťazom prehliadky Palárikova Raková, trojnásobným držiteľom Ceny za tvorivý čin roka. Úspešne reprezentuje aj na medzinárodných festivaloch.
Predseda Banskobystrického kraja nemá priamy dosah na občianske združenie, pod ktorého hlavičkou figuruje amatérske divadlo z Brezna, ale inscenáciu Kováči sa mu podarilo zrušiť. V polovici predstavenia. A to rovno 14. marca, v deň výročia vyhlásenia slovenského štátu, hups – v deň slávnostného oceňovania učiteľov, na ktorý si župa predstavenie objednala.
Hra srbského dramatika Miloša Nikoliča pojednáva o absurdných, no reálnych dôsledkoch vojny, pričom na javisku sa aktéri navzájom urážajú a nie je núdza o silné výrazy. Diváci ju nemali možnosť sledovať do konca, pretože pracovníčka župného odboru školstva sa na príkaz svojho šéfa domáhala spustenia opony. Herci poslúchli, čo im neskôr časť verejnosti vytýkala. Ale po vojne je každý generál.
Nestormi Divadelného súboru Jána Chalupku sú bratia Obernauerovi. Starší z nich, Gabriel, je predsedom združenia, na dosky znamenajúce svet sa postavil ako chlapec už začiatkom 60. rokov minulého storočia. Herci priznávajú, že možno zareagovali nesprávne a mali nechať, nech „oni“ zatiahnu oponu. „Najprv mal župan málo času, neskôr mu prekážali nadávky a potom ako argument vytiahol urážanie národov,“ krčí plecami Gabriel Obernauer. „Ani ja som nechápal, čo sa deje,“ pritaká Július. Obaja sa však zhodujú v tom, že „počin“ Kotlebu bol vopred pripraveným zámerom na zviditeľnenie sa. Veď už pri objednávaní predstavenia pracovníkov úradu upozorňovali na expresívne výrazy. Ale aj antireklama je reklama.
Každý mi môže rozbiť papuľu
„Každý, po čej zemi sme šliapali, mi môže rozbiť papuľu,“ ospravedlňuje sa v hre nemecký vojak srbskému. V divadelných kuloároch sa po prerušení Kováčov rozbehli úvahy, že pohár trpezlivosti pretiekol touto vetou. Náckovia nemajú radi, keď sa šliape po ich hodnotách. Skutočnú príčinu však bratia nedokážu zadefinovať.
Ak za ňu označíme vulgarizmy, Kotleba by mal na ochranu čistota slovenčiny presunúť svojich vlakvedúcich na futbalové štadióny, kde sa aj jeho junáci predháňajú v takých oplzlých výkrikoch, pri ktorých by si zakrývali uši aj kováči. Ak za príčinu označíme hanobenie národov, tak je udivujúce, že ich česť obhajuje človek, ktorý víta svojich fanúšikov slovami – prajem pekný biely deň. Nič v hore uvedenom nebránilo tomu, aby župa nezvažovala žalobu na divadlo za hanobenie rasy, národa a presvedčenia.
Už pred tým, ako sa súbor dostal do pozornosti médií, mal objednaných ďalších tridsať predstavení. Zásluhou Kotlebu sa ich počet zvýšil o deväť. Kováčov si pozrel aj prezident Andrej Kiska a pred dvomi týždňami ju mali možnosť dopozerať do finále i samotní občania Brezna. Za dobrovoľné vstupné. „Deň po tom nás zastavovali na ulici staré tety. Vraj sa výborne zabavili s tým, že tie výrazy im vôbec neprekážali,“ pochvaľuje si Gabriel Obernauer: „Veď o to ide: najprv nech si to ľudia pozrú a potom nech zhodnotia. Nie veci absolútne vytrhnuté z kontextu.“
Zabi to, čomu nerozumieš
Toľko kriku kvôli divadlám! Pritom ľudí, ktorí sa navzájom zdravia pozdravom Na stráž!, práve tento druh kultúry obchádza veľkým oblúkom. Samotný ich vodca by radšej na školách uprednostnil súťaže miss krásy tak, ako to odporučil ich riaditeľom, a ruka v ruke s tým banskobystrická župa vydala nariadenie zrušiť kultúrne podujatia a besedy počas vyučovania. Svojho času sa Kotleba takisto posťažoval na ťažký údel množstva folklórnych súborov, ktoré sa snažia o návrat tradičnej kultúry, a pritom nemôžu ani len snívať o nádherných peniazoch tečúcich do divadiel.
Mnohí Kotlebovi verní vymenili uniformy za obleky, no muskulatúra ich tiel nasvedčuje, že im tento nový odev nesluší. Viac im pasujú jednotné rovnošaty, jednotné účesy a jednotné pozdravy. Jednou z entít fašizmu je nenávisť voči všetkému, čo vybočuje z radu a čo sa nedá ideologicky vziať do hrsti. O divadlá vôbec nejde. Ide o likvidáciu niečoho neuchopiteľného. Zabi to, čomu nerozumieš.
V parlamente sa šírila iniciatíva Stop fašizmu. Čo na to hovorí Marian Kotleba
Výroky Kotlebu a spol.
Marian Kotleba k Divadlu Štúdio tanca:
„Absolútne nikomu nebránime v slobodnej tvorbe ani v nijakom umení. Jedna vec je slobodná tvorba, to, samozrejme, môžu všetci robiť. Druhá vec je, že aký je môj názor na využívanie zdrojov štátneho rozpočtu, teda peňazí všetkých daňových poplatníkov. Tým, že nepodpíšem ako predseda nejakú zmluvu, na čo mám plné právo a moju kompetenciu, tak tým naozaj je úplne prehnané a afektované rozprávať o potláčaní nejakej tvorby.“
„Spravte si názor sami na to, či je takéto niečo pre našu spoločnosť prospešné, alebo naopak, či to vedie k veciam, ktoré majú napríklad na mládež nie celkom pozitívny vplyv.“
„Niektoré dotácie som nepodpísal. Majú (divadlo – pozn. red.) nádherný rozpočet a k tomu dotácie 25-tisíc eur.“
„Ja odmietam, ja ako predseda kraja, sa odmietam spolupodieľať na financovaní tejto deštruktívnej činnosti mimovládnych organizácií.“
„V BBSK máme viac ako 220 folklórnych súborov, ktoré sa snažia prinavrátiť tradičnú kultúru do regiónov, miest a obcí. Žiadne nemôžu ani len snívať o takých obrovských dotáciách z ministerstva kultúry, aké išli Divadlu Štúdio tanca.“
Z oficiálnej reakcie BBSK:
Divadlo Štúdio tanca zameriava svoju tvorbu najmä na alternatívnu tanečnú produkciu, často presahujúcu hranice slušnosti a dobrých mravov. (...) Aj v prípade dotácií z ministerstva kultúry ide o peniaze, na ktoré sa skladajú všetci daňoví poplatníci a ktoré treba míňať s uvážením. Predstaviteľov Úradu BBSK trápia v prvom rade skutočné problémy obyvateľov kraja, a preto vždy podporia radšej rozumné projekty zamerané napríklad na rozvoj knižníc a múzeí, než tanečné predstavenia nahých chlapov v Divadle Štúdia tanca.“
Milan Uhrík, riaditeľ Úradu BBSK k Bábkovému divadlu na rázcestí:
„S podpísaním projektu sme nesúhlasili, pretože je zameraný proti extrémizmu, pričom pojem extrémizmus definujú mimovládne organizácie zo zahraničia.“
Kotleba po proteste symbolizujúcom pohreb kultúry:
„Zašlo to až tak ďaleko, že pár afektovaných ľudí prišlo na úrad robiť pohreb kultúry, kde ja som mal byť hrobárom. Ak niekto považuje dotáciu 190-tisíc eur za likvidáciu a pohreb kultúry, tak potom nevie, čo to je zarobiť si peniaze vlastnou prácou alebo tvorbou.“
Kotleba po podpore umelcov, divadiel a kultúrnych inštitúcií:
„Bratislavskí umelci a rôzni aktivisti a mimovládne organizácie veľmi často a radi používajú veľmi tvrdé vyjadrenia, ktoré sú však postavené na vode a toto pokladám za jedno z nich a absolútne sa preto nemienim nejako vzrušovať, rozčuľovať, zamýšľať, nič.“
Z vyjadrenia BBSK k prerušeniu predstavenia:
„V predstavení sa od počiatku používali krajne expresívne výrazy ako „nakopať riť“, „rozbiť papuľu“ alebo „kurva“. Frekvencia týchto výrazov sa stupňovala až do stavu, keď sa začalo hovoriť o „srbských hovnách“ a „slovanských lajnách“. V tejto chvíli sa predseda BBSK Marian Kotleba aj vzhľadom na reakcie publika rozhodol predstavenie ukončiť. Sme presvedčení, že ak by sa v tejto hre spomínali napríklad „židovské hovná“ alebo „cigánske lajná“, tak by tí, ktorí sú dnes rozhodnutím predsedu BBSK pobúrení, žiadali toto predstavenie zrušiť ako prví.“