Jeden z nich „pálil“ ako prvý opozičník do programového vyhlásenia vlády. Druhý ostreľuje vládnu koalíciu z Bruselu. Igor Matovič a Richard Sulík dnes vystupujú ako pomyselní lídri opozície. Podľa Sulíka je lídrom práve on na základe jednoduchej definície. „Líder opozície je definovaný tým, že je to predseda najväčšej opozičnej strany. Pokiaľ sa všetci zhodneme na tejto definícii, tak nie je o čom debatovať. Ak bude prijatá iná, tak v poriadku,“ konštatuje Sulík. Jeho líderstvo uznáva aj ďalší adept na toto pomenovanie – Igor Matovič. Sám sa lídrom opozície necíti a rešpektuje fakt, že ľudia dali v parlamentných voľbách viac hlasov sulíkovcom ako jeho hnutiu.

Napriek častej viditeľnosti však Sulíka zastihneme skôr v bruselskom europarlamente ako na Slovensku. Po tom, ako padla možnosť, že SaS zostaví vládu, sa predseda liberálov rozhodol nevzdať sa mandátu europoslanca. Matovič to nevníma ako hendikep. „Myslím si, že Rišo má europarlament ako zábavku a venuje sa naplno svojej politickej strane,“ dodal šéf OĽaNO-NOVA. Sulík oceňuje, že mu pomáhajú aj stranícki kolegovia. „SaS svoju rolu ako hlavná opozičná strana zvláda na jednotku,“ myslí si Sulík.

Opozícia bez lídra
Odborníci sa však zhodujú v tom, že volebný zisk nie je všetko, čo z predsedu najsilnejšej opozičnej strany robí zároveň lídra opozície. „Pokiaľ by mal byť lídrom opozície v súčasnej situácii, určite by to nemal byť človek s vyhranenými názormi, čo sa týka napríklad kresťanskej orientácie alebo príliš silný liberál. Aby bol lídrom opozície, musí mať schopnosť stmeľovania názorových prúdov,“ hovorí politológ Tomáš Koziak. Podľa neho aj Matovič aj Sulík vystupujú príliš vyhranene na to, aby dokázali byť tmelom medzi opozičnými stranami. Podľa politického analytika Grigorija Mesežnikova by mal mať líder opozície schopnosť oslovovať širšie masy, aby bol schopný vyrovnať sa vládnym stranám. Sulíka považuje za lídra najsilnejšej opozičnej strany, ktorému však chýbajú schopnosti na užšie stmelenie stredopravých strán.

Tesne po voľbách, keď existovala možnosť, že vládu nezostaví Smer, ale SaS, Sulík svoje vyjadrenia zmiernil a situoval sa do štátnickej polohy. Koziak si myslí, že to pôsobilo neprirodzene a na zmene správania bolo cítiť, že Sulík chce až priveľmi zostaviť vládnu koalíciu. „Myslím si, že volič dokáže tú neprirodzenosť vycítiť a človek, ktorý chce byť lídrom a viazať na seba voličský výtlak, by mal byť názorovo konzistentný,“ dodal politológ.

Bez Dzurindu, bez Fica
S vnímaním opozičného lídra majú problém aj členovia koaličných strán. Opozičného vodcu si niektorí koaliční poslanci v skratke predstavujú ako štátnika, zjednotiteľa a zručného kritika. „Musí byť schopný udávať témy. A nielen to, ale získať pre ne aj ostatných, aby to podporili,“ hovorí predseda strany Most-Híd Béla Bugár o svojich predstavách o opozičnom lídrovi. V súčasnosti však v opozícii takého nevidí. Podľa poslanca Smeru Ľuboša Blahu sa oproti minulému volebnému obdobiu nevedú vecné spory, ale strany sa predvádzajú. „Dnes táto diskusia takto nefunguje, a je to zo strany OĽaNO a SaS skôr predvádzanie sa pred verejnosťou,“ dodal Blaha.

Byť v súčasnosti lídrom celej opozície však zrejme ani nie je možné. V porovnaní s minulým volebným obdobím sa totiž jej ideologická farebnosť o čosi spestrila. Počas jednofarebnej vlády Roberta Fica v opozícii sedeli stredopravé strany. Oproti tomu, dnes skončili v opozičných laviciach okrem časti pravice aj Kotlebovi extrémisti, ktorí existujú v akomsi vákuu a dištancujú sa od zvyšku strán.