Budúcoročná valorizácia platov ústavných činiteľov by nemala ohroziť vládny zámer - šetriť verejné financie v oblasti platov, miezd a finančných náhrad hradených zo štátneho rozpočtu. Celoplošnými novelizáciami zákonov o platoch štátnych zamestnancov, pracovníkov verejnej služby, ozbrojených a záchranných zborov, ale aj funkcionárov s osobitným postavením v štruktúre riadiacich inštitúcií štátu, sa vláde pravdepodobne podarí na platoch ušetriť okolo 9 mld. Sk. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na platy by tak v budúcom roku mali ostať na úrovni 34,4 mld. Sk. Úspora na platoch ústavných činiteľov by mala priniesť 16 mil. Sk. Vzhľadom na prepojenie platového ohodnotenia 150 poslancov parlamentu a ostatných kategórií ústavných činiteľov by sa malo usporiť ďalších 138 mil. Sk.
Zmena zákona o platových náležitostiach niektorých ústavných činiteľov, za ktorú na poslednej schôdzi NR SR zo 129 prítomných poslancov hlasovalo 128 členov zákonodarného zboru, má podľa navrhovateľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka zabrzdiť najmä valorizáciu platov ústavných činiteľov. Vykrývanie inflácie v ich platoch podľa zákona závisí od zníženia alebo zvýšenia priemerného platu pracovníka národného hospodárstva SR. Ak je zmena vyššia ako 10 %, majú sa upravovať o príslušné percento automaticky aj platy ústavných činiteľov.
Funkčné platy ústavných činiteľov, prezidenta, šestnástich členov vlády, trinástich sudcov Ústavného súdu SR a asi 1 200 radových sudcov, predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho prokurátora sa vypočítavajú pomerne k výške platu poslancov parlamentu. Poslanec má nárok na trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Mesačne tak zarobil tento rok takmer 41 tis. Sk. Podľa schválenej novely by mali mať poslanci na budúci rok garantovanú rovnakú výšku mzdy. Keďže plénum parlamentu hlasovalo za neuplatnenie časti zákona o úpravách platov ústavných činiteľov podľa pohybu priemernej mzdy v SR, môže sa stať, že ich plat bude v roku 2003 vzhľadom na infláciu reálne nižší ako tento rok.
Ak by sa podarilo naplniť predpoklady autorov zákona o štátnom rozpočte, priemerná mesačná nominálna mzda v národnom hospodárstve vzrastie na budúci rok o 9,1 % na úroveň 14,8 tis. Sk. Bez zmeny zákona mali poslanci pôvodne dostávať mesačne viac ako 44 tis. Sk. Zvýšenie ich platov v budúcom roku môže ovplyvniť už len zákon o štátnom rozpočte. Ten predbežne ráta so zvýšením poslaneckých platov od 1. júla o 5 % mesačného platu dosiahnutom v predchádzajúcom roku. Podstatne teda zníži dosah ohláseného dočasného zastavenia valorizácie platov zákonodarcov, o ktorom ešte nedávno zoširoka hovorili poslanci. Ak NR SR v zákone o štátnom rozpočte takéto odporúčanie schváli, dostanú poslanci v druhej polovici roka o niečo menej ako 43 tis. Sk. Ministerstvo financií SR odhaduje, že inflácia dosiahne v budúcom roku 8,8 %. Pre ústavných činiteľov však nebude dramatická, pretože okrem toho, že majú nárok na zľavy, či bezplatné služby v doprave a v ubytovaní, ich mesačné náklady na život znižujú funkčné príspevky, diéty a rôzne "náhrady ďalších výdavkov". Podľa informácií HN, hlavným dôvodom zvyšovania poslaneckých platov je snaha kompenzovať dosahy šetrenia prostriedkov na platy sudcov, ktorých výška je zhodná s poslaneckým platom.