Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV) vyzve zastupiteľské úrady SR v zahraničí, aby ešte prísnejšie a dôslednejšie postupovali pri vydávaní víz, najmä v krajinách s osobitným vízovým režimom. Toto preventívne opatrenie vychádza z možnej hrozby vzhľadom na prípadný vojenský konflikt v Iraku. Hovorca MZV SR Boris Gandel pre TASR povedal, že osobitný vízový režim sa týka predovšetkým krajín tzv. tretieho sveta. O opatreniach na zamedzenie možných hrozieb po vypuknutí konfliktu v Iraku rozhodol v utorok Ústredný krízový štáb (ÚKŠ). Na hraničných priechodoch polícia zabezpečí dôslednú kontrolu osôb z niektorých záujmových krajín, pričom cudzinci budú preverovaní pomocou policajného informačného systému.
V súlade s politikou EÚ začal od 1. januára v SR platiť nový zákon o azyle, ktorý na jednej strane sprísnil a na druhej rozšíril možnosti na požiadanie a udelenie štatútu utečenca. Cudzincovi bude zamietnutý azyl, ak úmyselne poskytne nepravdivé údaje, požiada o azyl vo viacerých krajinách, nebude spolupracovať s úradmi, ak sa dopustil trestného činu proti ľudskosti či mieru alebo ak pochádza z jednej z tzv. bezpečných tretích krajín. Naopak, do azylového procesu môže vstúpiť utečenec, ktorý preukáže opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania na základe rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov či pre politické názory alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Novela zákona o azyle zaviedla možnosť udeliť azyl z humanitárnych dôvodov či pri zlučovaní rodín. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, keď o preskúmaní rozhodnutí o neudelení azylu rozhodoval na druhom stupni minister vnútra, sa v tomto roku stali odvolacími orgánmi krajské súdy. Migračný úrad ministerstva vnútra počíta s budúcim rozšírením počtu ubytovacích zariadení pre azylantov, s nákupom technického vybavenia, so zvýšením počtu zamestnancov azylových ubytovní, ale aj s vyššími nárokmi na personálne obsadenie útvarov cudzineckej polície. V súčasnosti úrad prevádzkuje 4 utečenecké tábory, dva záchytné v Adamove-Gbeloch a Rohovciach, dva pobytové v Brezovej pod Bradlom a v Gabčíkove, tri azylové centrá v Košiciach, Lučenci a v Bratislave a jedno integračné stredisko vo Zvolene. Obce, v ktorých by sa mali po vstupe do EÚ vybudovať ďalšie zariadenia súvisiace s dočasným umiestňovaním utečencov, by mali od štátu dostať finančné príspevky za každé vytvorené lôžko. Novú migračnú politiku štátu v legislatívnej oblasti podľa programového vyhlásenia koaličnej vlády doplní novela zákona o pobyte cudzincov.
Trendy migrácie
Po roku 2004 sa SR pravdepodobne stane cieľovou krajinou utečencov z ázijských a afrických krajín. Ovplyvniť by to mal najmä vstup Slovenska do EÚ. Štatistiky zadržaných nelegálnych migrantov za obdobie uplynulých šiestich rokov potvrdili, že tlak na štátnu hranicu SR sa stále zvyšuje. Najviac ohrozeným hraničným úsekom sa stala hranica s Rakúskom. Do konca septembra minulého roku sa podarilo hraničným a cudzineckým oddeleniam polície zadržať 10 tis. migrantov, zaevidovaných bolo 84 prípadov prevádzačstva, pri ktorých zaistili 184 prevádzačov a 1,3 tis. migrantov. Migráciu okrem zlej ekonomickej a sociálnej situácie vo východiskovej krajine podmieňuje aj bezpečnostná nestabilita v domácich krajinách utečencov. Podľa skúseností Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, pred vypuknutím vojnového konfliktu, aký sa, napríklad, v súčasnosti očakáva v Iraku, začína výrazne narastať počet pokusov o prekročenie hranice SR občanmi z postihnutých regiónov. Preto sa v uplynulom roku zvyšoval počet Iračanov medzi zadržanými migrantmi. Cez územie SR sa tiež pokúšali do krajín západnej Európy dostať migranti až 58 národností. Za prevedenie do cieľovej krajiny migranti platia okolo 8 tis. USD. Medzi nimi prevládali Afganci, Číňania, Iračania, Indovia, Rusi.
Priznané postavenie utečenca
rok*počet osôb
1993*39
1994*56
1995*67
1996*129
1997*65
1998*49
1999*26
2000*11
2001*18
máj 2002*7
Zdroj Migračný úrad MV SR