Ekonomická integrácia, hospodársky rast a spolupráca medzi krajinami boli vlastne hlavné ciele pri zakladaní Európskej únie. To, čo sa začalo ako spoločný trh s uhlím a oceľou medzi šiestimi štátmi, sa vyvinulo až do dnešnej podoby jednotného trhu. Jeho cieľom je spraviť obchodovanie medzi Bratislavou a Parížom rovnako jednoduché ako medzi Bratislavou a Žilinou. Jednotný trh teda stiera hranice medzi členskými krajinami a umožňuje slobodný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu (tzv. štyri slobody).

Dosiahnutie jednotného trhu sa uskutočňuje pomocou tzv. negatívnej a pozitívnej integrácie. Negatívna integrácia znamená odstránenie prekážok voľného pohybu tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Tie môžu byť fiškálne (nepriame zdaňovanie, clá), fyzické (kontroly na hraniciach) či technické (kvóty). Avšak vo výnimočných prípadoch, akým je ochrana verejného zdravia alebo bezpečnosti, môžu členské štáty dočasne tieto slobody obmedziť.

Pozitívna integrácia znamená zosúladenie pravidiel a zákonov jednotlivých členských krajín. Vytvára sa tak systém jednotných štandardov, keď všetky štáty uznávajú rovnaké pravidlá. Vnútorný trh vychádza z predpokladu, že ak sa s určitým tovarom legálne obchoduje na území jedného členského štátu, môže sa s ním obchodovať v celej Európskej únii. Obchodníci a poskytovatelia služieb sa preto už nemusia vedieť orientovať v množstve rozdielnych zákonov. Obchodovanie v rámci celej EÚ je dnes rovnako jednoduché ako obchodovanie v rámci jednej krajiny.

Nad trhom dozerá Európska komisia a v prípade porušenia pravidiel môže zažalovať členskú krajinu. Rovnako sa snaží ochrániť aj nás, spotrebiteľov. Vyžaduje, aby tovary spĺňali vysoké zdravotné a bezpečnostné štandardy a aby boli ohľaduplné k životnému prostrediu. Keď budete nabudúce nakupovať, všimnite si na výrobkoch značku CE.