Z novely rokovacieho poriadku sa stáva vážny parlamentný problém. Po hladkom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch sa poslanci jednoducho nemôžu dostať k definitívnemu rozhodnutiu o zákone. Patová situácia sa zopakovala aj včera. Zatiaľ čo zákonodarcovia už boli pripravení na hlasovanie, všetkých šokoval predseda NR SR a KDH Pavol Hrušovský. O návrhu totiž nedal hlasovať. "Naozaj netuším, prečo sa nehlasovalo," vzápätí reagoval pre HN spravodajca k zákonu Peter Miššík (SDKÚ). Nečakané rozhodnutie Hrušovského odôvodnil jeho hovorca Michal Dyttert. "Vznikli pochybnosti o ústavnosti niektorých pozmeňovacích návrhov." O čo teda v skutočnosti ide? V rámci pozmeňujúcich návrhov si poslanci schválili zriadenie tzv. vyšetrovacích výborov. Opozičnú iniciatívu podporila aj ANO, problém s ňou nemá ani SDKÚ. Výnimkou však zostávajú kresťanskí demokrati.
Preverovať sa musí?!
Vyšetrovací výbor sa bude zaujímať o subjekty, ktoré hospodária s majetkom štátu - verejnoprávne inštitúcie a FNM. Aspoň tak si to predstavuje autor návrhu Tibor Cabaj (ĽS-HZDS). Paradoxom zostáva, že členmi výboru by sa tak mohli stať poslanci (Milan Rehák, Igor Pinkava, Ján Mikuš či Milan Cagala - pozn. red.), ktorých aktivity v súvislosti s kauzami FNM z druhej polovice 90. rokov intenzívne preveruje polícia. Reakcia riaditeľa Úradu boja proti korupcii Policajného zboru Jozefa Šáteka je veľavravná. "Neviem, čo chcú vyšetrovať." Šéf špecializovaných vyšetrovateľov sa zároveň obáva, že spolitizovaním niektorých káuz cez takéto výbory by sa mohlo zmariť vyšetrovanie v závažných kauzách. Ďalší problém môže nastať, ak poslanci zverejnili v tejto súvislosti nepravdivé informácie. Pred časom si totiž odhlasovali, že za svoje výroky na pôde NR SR nemôžu byť stíhaní. Aj preto Šátek vníma sporné výbory ako "nádobu bez obsahu". Je presvedčený, že poslanci nemajú právne nástroje, podľa ktorých by mohli predviesť, predvolať alebo vypočúvať ľubovoľnú osobu. Poslanci však naznačujú, že vyšetrovacie výbory by mohli medializovať problematické kauzy. "To nie je vyšetrovanie, to je politika," varuje Šátek. Riaditeľ Úradu špeciálneho prokurátora Dušan Kováčik zároveň tvrdí, že poslanci nebudú môcť zasahovať do tzv. živých prípadov, prípadne žiadať informácie o stave vyšetrovania. "Neprichádza do úvahy ani to, že výsledky práce takýchto výborov ovplyvnili vyšetrovanie". Kováčik nepriamo poslancom odkazuje, že pre neho je smerodajný Trestný poriadok. Podľa Cabaja sú kompetencie výboru jasné - nemal by mať iné právomoci, ako iné parlamentné výbory. Pochybnosti, či je navrhnutá úprava vyšetrovacích výborov dostatočná, sú aj v opozícii. "Až prax ukáže, či doterajšie pravidlá pre rokovania výborov stačia aj pre tzv. vyšetrovacie výbory," tvrdí Miroslav Číž (Smer). Kauzy, ktoré by takýto výbor mohol riešiť, Cabaj nechcel konkretizovať. "Nebudem dopredu nič hovoriť, je právo akejkoľvek skupiny 30 poslancov, aby predložili návrh, akú kauzu chcú riešiť," vyhlásil.
Nezaradení mimo hry
Novela rokovacieho poriadku ruší možnosť, aby si poslanci po odchode z materského poslaneckého klubu mohli zriadiť nový. Návrh prišiel z ĽS-HZDS - práve jeho poslanecký klub stratil v tomto volebnom období najviac členov. Podľa Abelovského toto obmedzenie uškodí samotnej koalícii. Ak by sa nezaradení poslanci združili do poslaneckého klubu, ľahšie by sa s nimi rokovalo. "Ak si myslia, že teraz nebudú poslanci odchádzať z klubov, sú na veľkom omyle," zdôraznil.
Kto by mohol vyšetrovať v NR SR?
Milan Cagala- šéf podvýboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva (podozrenie zo sprenevery v kauze DMD Holding)
Viliam Soboňa- šéf Výboru NR SR pre kontrolu SIS (trestne stíhaný pre údajné tunelovanie sliačskych kúpeľov)
Gabriel Karlin- poslanec, obžalovaný z korupcie