Ukončenie pôsobenia slovenskej vojenskej misie v Iraku naplnením jej mandátu zatiaľ nehrozí. Pri schvaľovaní vyslania slovenského kontingentu v júni minulého roka totiž poslanci jeho pôsobenie podmienili schopnosťou novej irackej administratívy prevziať samostatnú a účinnú kontrolu nad územím krajiny. Poslanci Národnej rady SR sa tak nestretnú s problémom predlžovania mandátu irackej misie, ktorý sa koncom roka stane aktuálnym v Českej republike. Tým, že proti časovo neobmedzenému vyslaniu nevystúpila parlamentná opozícia, získala podľa analytika Spoločnosti pre zahraničnú politiku Iva Samsona vláda SR možnosť ponechať kontingent v Iraku bez ohľadu na ďalší vývoj v krajine.

Misia v bojových podmienkach
Na najbližšej schôdzi parlamentu by sa poslanci chceli zaujímať o bezpečnostné pomery v mieste pôsobenia slovenskej jednotky a najmä o to, do akej miery vojaci plnia pôvodné, humanitárne ciele misie pri odmínovávaní územia krajiny. Ako HN potvrdil hovorca ministerstva obrany Zenon Mikle, ministerstvo v súčasnosti pripravuje pre vládu správu o aktuálnych podmienkach činnosti irackej misie. Informácie, ktoré má ministerstvo od velenia našej jednotky, hovoria o tom, že slovenskí ženisti v obmedzenom rozsahu ďalej pokračujú v odmínovávaní. Na základe posledných udalostí v Iraku sa podľa Samsona nedá očakávať, že by sa bezpečnostná situácia v Iraku v blízkom čase stabilizovala. Za najhorší variant možného vývoja Samson považuje občiansku vojnu. Humanitárne ciele pri odmínovávaní územia by sa v takom prípade nemohli naplniť, dodal Samson. Predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Robert Kaliňák uviedol, že poslanci pri hlasovaní o mandáte vedeli, čo schvaľujú a že sa nedalo dopredu určiť, kedy dokážu stanovené úlohy splniť. Zdôraznil však, že uznesenie Národnej rady SR vychádzalo z predpokladu, že vojaci SR budú pracovať v krajine s mierovou situáciou. V politickej diskusii o pôsobení SR v Iraku by sa mohli v parlamente objaviť návrhy na úplné stiahnutie jednotky, jej prevelenie do Afganistanu a posilnenie tamojšej slovenskej vojenskej prítomnosti či prehodnotenie zamerania jej úloh v Iraku.

Stiahnutie bez výpovednej lehoty
Z celkovo 12 medzinárodných vojenských misií, na ktorých sa zúčastňujú aj príslušníci Ozbrojených síl SR, je časovo obmedzená len pozorovacia misia v rámci OBSE v Gruzínsku. Ukončenie pôsobenia v ostatných misiách je však okrem rozhodnutia parlamentu SR podmienené včasným oznámením takéhoto zámeru organizácií, ktorá misiu zastrešuje. V prípade NATO sa vyžaduje oznámenie štyri mesiace dopredu, v prípade OSN pol roka. Akcia v Iraku je však špecifická tým, že sa realizuje pod hlavičkou koaličných síl. Precedensom v tomto prípade bolo odvolanie španielskych vojakov z Iraku bez predchádzajúcich konzultácií so spoločným velením. Podľa vyjadrení irackých predstaviteľov má Bagdad rezervy pre nábor vlastných bezpečnostných síl, ktoré môžu v priebehu niekoľkých mesiacov vystriedať zahraničné jednotky. V takom prípade by mohli vojenskú misiu SR pri plošnom odmínovávaní Iraku nahradiť "slovenské subjekty pôsobiace na komerčnom základe", s ktorých vyslaním počítal schválený návrh na vyslanie ženijnej jednotky.