Od 1. októbra by mali byť zrušené územné vojenské správy, ktoré v súčasnosti pôsobia v jednotlivých okresoch. V súlade s princípom reformy verejnej správy, podľa ktorého by mali byť čo najbližšie k občanom umiestnené úrady, tak zo 79 vojenských správ zanikne 71. Vojenské správy totiž v súčasnosti komunikujú najmä s brancami či tzv. záložníkmi a aj to len niekoľkokrát za život jedinca. Úlohy, ktoré majú vojenské správy plniť v súvislosti s ochranou bezpečnosti SR či mobilizáciou, budú naďalej vykonávať na úrovni krajov len Územné vojenské správy v Banskej Bystrici, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a v Žiline. Pre potreby Bratislavského a Košického kraja bude pôsobiť dnešná správa Bratislava IV a správa Košice II. Vyššie vojenské správy v hlavnom meste SR a v Košiciach zaniknú tiež koncom septembra a vytvorí sa jediná vyššia správa v Banskej Bystrici. Každá nová vojenská správa by mala mať 23 zamestnancov, vyššia správa však bude mať len 15 úradníkov. V súvislosti s profesionalizáciou armády by malo byť zrušených na vojenských správach 344 zamestnaneckých miest. V návrhu zníženia počtu zamestnancov služobných úradov vojenských správ ministerstvo konštatovalo, že po júnovom prijatí zákona o brannej povinnosti v NR SR sa stali pracovníci územných a vyšších vojenských správ nadbytoční. Na tento rok stanovila vláda ministerstvu obrany celkový stav zamestnancov na 27 580 osôb. V rámci systemizácie rezort vyčlenil 1 071 štátnozamestnaneckých miest na scivilnenie. Medzi nimi bolo aj 543 úradníckych miest na vojenských správ, ktoré obsadzovali profesionálni vojaci.