Americký minister obrany Donald Rumsfeld pricestoval v piatok ako prvý najvyššie postavený člen kabinetu prezidenta Busha na návštevu Slovenska. Zatiaľ čo George W. Bush z nových členov Severoatlantickej aliancie bezprostredne navštívil Litvu a Rumunsko, šéf Pentagónu zamieril do Bratislavy a v sobotu ráno odletel do Slovinska. Americký minister obrany v Bratislave rokoval so všetkými najvyššími ústavnými činiteľmi -- prezidentom SR Rudolfom Schusterom, premiérom Mikulášom Dzurindom a predsedom NR SR Pavlom Hrušovským, stretol sa aj s ministrom obrany Ivanom Šimkom.
Spoločná tlačová konferencia predsedu vlády Dzurindu a ministra Rumsfelda sa niesla v otvorenom duchu. Obaja privítali ďalšie rozšírenie NATO ako významný medzník. "V živote každého národa sú výnimočné udalosti, pozvanie Slovenska do NATO ňou je. Nejde však iba o výnimočnú udalosť pre slovenský národ, občanov SR, ale aj pre Európu, lebo sa ňou železná opona stáva minulosťou a Európa zjednotenou," vyhlásil premiér Dzurinda a zdôraznil, že SR "nechce byť iba pasívnym konzumentom, ale aj aktívnym prispievateľom tejto kolektívnej obrany". Minister obrany USA nadviazal slovami: "Gratulujem vládnym predstaviteľom a ľudu SR k pozvaniu do NATO. Gratulujem aj NATO, že urobilo také triezve rozhodnutie, keď prizvalo k členstvu sedem nových krajín. Vyjadrujem uznanie vášmu premiérovi a ministrovi obrany v role, ktorú zohrávajú vo svetovom boji proti terorizmu, predtým v Partnerstve za mier a za pomoc v Afganistane."
Na otázku, či NATO plánuje na našom území rozmiestniť cudzie vojská a zbrane, ako aj o plánovanom nasadení našich vojakov v zahraničí, odpovedal, že toto rozhodnutie je výlučne na našej krajine. Obaja štátnici vyzdvihli schopnosti špeciálne cvičených jednotiek v chemickej a biologickej obrane a ženistov, ktorí pôsobia aj v Afganistane.
Donald H. Rumsfeld sa v roku 2001 stal ministrom obrany už po druhýkrát vo svojej kariére, v rokoch 1975 -- 1977 totiž túto funkciu zastával vo vláde Geralda Forda (bol najmladším ministrom obrany v histórii USA). V roku 1962 ho zvolili do Snemovne reprezentantov amerického Kongresu a v 70. rokoch pôsobil ako veľvyslanec USA pri NATO v Bruseli.