Pojem klimatická zmena je dnes pre mnohých ľudí už len nezaujímavý fakt, klišé, argument ekoteroristov, či prirodzená súčasť kolobehu prírody. No klimatológovia predpokladajú, že do roku 2100 čaká svet globálne zvýšenie teploty priemerne o 1 až 2 stupne Celzia.

Keďže ide o globálny priemer, zvýšenie teploty sa bude v rôznych častiach sveta líšiť. Podľa Milana Lapina z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, sa na Slovensku oteplí o 2 až 4 stupne Celzia. Stále to však vyzerá ako bezvýznamná zmena. Veď už dnes zažívame desaťstupňové rozdiely len medzi jednotlivými dňami.

„Zmena teploty znamená zmenu podnebia, a teda aj charakteru počasia. Ovplyvnených bude mnoho aktivít človeka, od bývania, cez trávenie voľného času až po spôsob pestovania potravín. Aj príroda bude odlišná od tej súčasnej. V skutočnosti k mnohým zmenám už dochádza,“ vysvetľuje klimatológ Alexander Áč. Počasie sa mení. Už dnes zažívame suchá, vlny extrémnych horúčav a povodne. Klimatológovia neprestajne hlásia nové rekordné hodnoty. Tieto nebezpečné prejavy počasia sa budú stupňovať.

Zaplavené a rozpálené mestá vs život v horách bez práce

Ako bude vyzerať Slovensko o pár rokov, keď sa teplota skutočne takto zvýši? Podľa viacerých odborníkov na klimatickú zmenu, akým je napríklad aj Juraj Mesík či Alexander Áč, bude našim veľkým problémom voda. Množstvo našich miest doslova spláchnu rozvodnené rieky ako napríklad Váh či Hron. Dokonca aj potoky budú predstavovať smrteľné nebezpečenstvo.

Taká Bratislava sa však báť nemusí, pretože Dunaj spôsobí pravdepodobne len hospodárske škody, nie straty na životoch. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska, Michal Kaliňák, uvádza, že mestá sa už dnes snažia zavádzať viaceré protipovodňové opatrenia. Budú však bojovať nielen s prívalovými dažďami, ale aj s extrémnymi horúčavami.

Podľa Juraja Mesíka by práve povodne a horúčavy spôsobené klimatickou zmenou mohli dokonca otočiť dnešný trend urbanizácie a vyľudňovania vidieka. Mohli by viesť k istej miere deurbanizácie. Nielen na Slovensku, ale vo väčšine krajín, sa ľudia možno začnú vracať na vidiek a mnohí z nich aj k pôvodnému spôsobu života. Neobývané domy v prázdnych dedinkách by sa mohli znovu zaplniť. Otázne však zostáva, či by mali ľudia na vidieku dostatok pracovných príležitostí.

Juraj Mesík ďalej dodáva, že omnoho viac ľudí bude zrejme znovu pracovať v poľnohospodárstve. Okrem iného to bude súvisieť s tým, že sa už nebudeme môcť spoľahnúť na pravidelné dažde a skôr či neskôr sa budeme musieť vrátiť k tradičnému zavlažovaniu, čo si bude vyžadovať viac energie a ľudskej práce. Avšak určite sa nevrátime k stavu spred sto rokov, keď asi 90 percent Slovákov tvorili práve roľníci.

„Súčasný trend je skôr sťahovanie ľudí do miest, kvôli práci, vyšším platom, spoločenskému životu alebo zábave. Náš ekonomický model a konzumný život je však neudržateľný, takže bude nutné, aby sa tento trend zmenil. Ľudia si musia uvedomiť, že je výhodnejšie si na vidieku dochovať a vypestovať obživu, vyrobiť si vlastnú obnoviteľnú energiu a podobne. Že je to lepšie ako zarábať peniaze, ktoré potom platíme za potraviny a služby dostupné na vidieku takmer zadarmo,“ hovorí Miroslava Ábelová z Greenpeace Slovensko.

Slovenské exotické ovocie?

Na klimatickú zmenu vo veľkom doplatia aj poľnohospodári. Už v súčasnosti bojujú s veľkými výkyvmi počasia, ktoré im ujedajú z úrody. „Dnes sú poľnohospodári svedkami toho, že pre výkyvy počasia majú v jednom období vedľa seba parcely s premočenou pôdou a parcely, kde je zem suchá. A rovnako vidia aj fakt, že počas roka sa pôda v určitej konkrétnej lokalite extrémne podmáča a o pár mesiacov na to zase extrémne vysuší,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

„Môže to v budúcnosti znamenať napríklad aj to, že postupne naši farmári prestanú pestovať plodiny, ktoré už v našich podmienkach dopestovateľné nebudú a začnú pestovať plodiny, ktoré budú viac odolné voči zmenám klímy. Prípadne pestovať plodiny, ktoré možno nie sú pre Slovensko typické, ale v zmenených klimatických podmienkach sa začalo dariť aj im, ako je napríklad kiwi,” vysvetľuje Katarína Nikodémová z Greenpeace Slovensko.

To, čo sa kedysi pestovalo len na juhu našej krajiny (pšenica, kukurica), sa už dnes dá nájsť aj v severných krajoch Slovenska ako Liptov či Spiš, kde kedysi rástli len zemiaky. A skutočne už dnes čoraz častejšie vidíme v záhradách figovníky, citrusovníky či iné exotické stromy.

„Horské oblasti budú ohrozované  dôsledkami zvýšenej frekvencie víchric. Rizikom v horských oblastiach môže byť aj častejší výskyt požiarov. S globálnym otepľovaním do určitej miery pravdepodobne súvisela aj víchrica v Tatrách z 19. novembra 2004,” vysvetľuje Zita Izakovičová, riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Ani lesy nebudú vyzerať tak ako dnes. Budú čeliť zničujúcim suchám, následným požiarom a víchriciam. Podľa ekológov budú časté aj lykožrútske kalamity, plesne, huby, hlodavce a iní malí škodcovia. Trpieť budú aj zvieratá. Tie hospodárske budú vystavené stresu z tepla a šíriacim sa chorobám. Zvieratá, ktoré žijú voľne v prírode sa budú snažiť prispôsobiť sa stále náročnejšiemu prostrediu, až to jedného dňa už nebude možné a jednoducho vyhynú. Tatry, Slovenský raj či Pieniny nebudú o pár rokov vyzerať ako dnes. Stromčeky, ktoré v nich dnes sadíme, nebudú schopné na tom istom skutočne vyrásť a prežiť.

Migrácia, závislosť a politika

Jedným z prirodzených dôsledkov klimatickej zmeny bude aj migrácia. Našim problémom však nebudú len migranti z Afriky a Blízkeho východu. Keď Sahara „preskočí“ Stredozemné more a premení južnú Európu na rovnako nehostinnú oblasť púští a polopúští, z Grékov, Španielov či Talianov sa stanú klimatickí migranti.

Podľa Milana Lapina bude okolo roku 2050 na svete približne 500 miliónov klimatických migrantov. „Časť z týchto migrantov určite zamieri do Európy a aj na Slovensko. Pôjde o veľké skupiny ľudí, ktorí nebudú migrovať kvôli ekonomickým výhodám, ale preto, že v ich domovskej krajine sa nebude dať prežiť.“

Je otázne ako sa zachováme. „Posilní sa pravicový aj ľavicový extrémizmus, xenofóbia, a fašizmus,” myslí si Áč. Zmena klímy teda povedie aj k nárastu radikálnych nálad v našej spoločnosti, ktoré budú prameniť zo strachu o vlastnú bezpečnosť. No paradoxne by mohli viesť práve k nestabilite. „Je veľkou otázkou, či Európska únia prežije, a či bude možná demokracia. Myslím, že skôr nie,” dodáva Áč.

Juraj Mesík vysvetľuje, že ak by sme boli izolovaný ostrov s dobrou a schopnou vládou, klimatickú zmenu by sme zvládli. Prispôsobili by sme sa. Dnes však žijeme v prepojenom, globalizovanom svete. Podľa Greenpeace je naša krajina skutočne energeticky a potravinovo závislá od iných, pretože dovážame viac ako 50 percent potravín a dokonca asi 85 percent energie.

„Túto závislosť zmeníme jedine podporou obnoviteľných zdrojov, úsporami energie, kupovaním domácich ideálne biopotravín, zmenou našej ekonomiky z ťažkého priemyslu veľkých podnikov na malé a stredné podniky zamerané na regionálny prírodný a vedomostný potenciál,” upozorňuje Ábelová z Greenpeace Slovensko.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.