Európske združenie voľného obchodu je spoločenstvo, ktoré vzniklo v roku 1960 Štokholmskou konvenciou. Cieľom bolo zlepšenie ekonomickej spolupráce v Európe a voľný obchod. Združenie zakladali Rakúsko, Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Tieto štáty vtedy neboli členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva. O rok neskôr, ako bolo združenie založené, sa jeho rady rozšírili o Fínsko. V roku 1970 sa k spoločenstvu pridal Island a v roku 1991 Lichtenštajnsko. Na čele Európskeho združenia voľného obchodu stála Rada ministrov.

V súčasnosti má Európske združenie voľného obchodu štyri členské krajiny, ktorými sú Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Združenie na rozdiel od Európskeho hospodárskeho spoločenstva nemalo integračné ambície, či už politické, alebo ekonomické. Snažilo sa hlavne o vytvorenie vhodných podmienok na voľné obchodovanie. Jeden z cieľov združenia bolo postupné zníženie výšky ciel na väčšinu priemyselnej produkcie.

V sedemdesiatych rokoch uzavrelo združenie dohody o voľnom obchode s Európskym spoločenstvom. Neskôr v roku 1992 bola podpísaná dohoda o Európskom hospodárskom priestore, ktorá zahŕňa členské štáty Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu. Švajčiarsko do dohody nevstúpilo, pretože švajčiarski obyvatelia odmietli schválenie dohody v referende. Cieľom zavedenia Európskeho hospodárskeho priestoru bolo zabezpečenie slobodného pohybu tovaru, služieb, osôb a tiež kapitálu.

V sedemdesiatych rokoch združenie opustili hneď dva zo zakladajúcich štátov, Spojené kráľovstvo a Dánsko. Obidve krajiny v tom čase chceli vstúpiť do Európskeho spoločenstva, a tak odišli zo združenia voľného obchodu. Neskôr ich vo vystúpení zo združenia nasledovalo hneď niekoľko ďalších krajín, konkrétne Portugalsko v roku 1986 a Rakúsko, Fínsko a Švédsko v roku 1995.