Jean-Claude Juncker je od roku 2014 predseda Európskej komisie a bývalý luxemburský premiér. Ako šéf Komisie zabezpečuje chod organizácie, priraďuje portfóliá jednotlivým komisárom a nastavuje politickú agendu. Bol zvolený Európskym parlamentom a Komisiu pri rôznych príležitostiach aj reprezentuje. Je známy svojím neformálnym štýlom diplomacie, maďarského premiéra Viktora Orbána na samite privítal pozdravením „ahoj, diktátor“ a priateľským zauchom.
Predseda Európskeho parlamentu je zase nemecký politik Martin Schulz. Je prvým predsedom, ktorý bol poslancami parlamentu zvolený dvakrát za sebou. Riadi uplatňovanie pravidiel parlamentu, dohliada na jeho fungovanie a slúži ako jeho zástupca. Tiež schvaľuje rozpočet Európskej únie. Schulz je vyučený knihovník a nikdy nezložil maturitnú skúšku. Trojicu hlavných európskych inštitúcií uzatvára Európska Rada a s ňou jej predseda Donald Tusk. Predtým, ako sa na tento post dostal, bol poľským premiérom. Do vedenia bol zvolený samotnou Radou na dva a pol roka. Ako predseda vedie zasadania Rady, zabezpečuje ich prípravu a snaží sa v nej udržať súdržnosť a konsenzus.
Pri niektorých príležitostiach, ako sú medzinárodné samity, reprezentuje celú Európsku úniu. Za mlada bol aktivistom ilegálneho poľského hnutia Solidarita. Európsku centrálnu banku, ktorá má na starosti bezchybné fungovanie eurozóny, riadi Mario Draghi. Jej prezidentom sa stal v roku 2011 potom, ako niekoľko rokov pôsobil v talianskom bankovom sektore. Ako prezident zastupuje banku na medzinárodných stretnutiach a ako hlava Výkonnej rady má na starosti usmerňovanie národných centrálnych bánk eurozóny. Kontroverzné obvinenia, že jeho členstvo v lobistickej skupine Group of Thirty predstavuje konflikt záujmov, umlčalo až vyšetrovanie európskeho ombudsmana, ktoré pochybenie nenašlo.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku je špeciálna funkcia v Európskej komisii, ktorú od roku 2014 plní Talianka Federica Mogherini. Vypracúva globálnu stratégiu Únie v danej oblasti, reprezentuje Úniu v Organizácii spojených národov a pravidelne informuje ostatné inštitúcie o stave svetovej geopolitiky. Niektoré postkomunistické členské štáty protestovali proti jej vymenovaniu, kvôli talianskej neochote uvaliť sankcie na Rusko.