Jediná inštitúcia Európskej únie, ktorej členov si volia priamo občania, je Európsky parlament. Voľby tak predstavujú jedinečnú príležitosť ovplyvniť rozhodnutia Únie. Konajú sa každých päť rokov a počet zástupcov pre každú krajinu sa určuje podľa počtu jej obyvateľov. Slovensko si volí 13 zástupcov z celkového počtu 751.

Najviac kresiel má Nemecko, obsadzuje ich takmer sto. Pravidlá volieb si určuje každý štát, kreslá však musia byť rozdelené pomocou pomerného zastúpenia. Voliť môže každý, kto býva v členskom štáte a má minimálne osemnásť rokov. Jedinou výnimkou je Rakúsko, kde môžu voliť už šestnásťroční.

Vo väčšine štátov osemnáste narodeniny prichádzajú aj s možnosťou byť do parlamentu zvolený, na Slovensku je to možné až o tri roky neskôr. Minimálna hranica, ktorú musí kandidát dosiahnuť, aby mohol získať kreslo, je u nás nastavená na päť percent. V Nemecku však napríklad nie je žiadna.

Ani dátum volieb nie je vo všetkých krajinách rovnaký, určené sú štyri dni od štvrtka do nedele, v ktorom ich krajina musí usporiadať. Voľby v roku 2014 boli prvé, v ktorých občania mohli hlasovať s vedomím, že novozvolení poslanci neskôr vyberú predsedu Európskej komisie. Tým sa neskôr stal Jean-Claude Juncker. Na Slovensku sa voľby zatiaľ konali trikrát.

Prvé sa uskutočnili tesne po pristúpení do Únie, v roku 2004 a obsadzovalo sa až 14 mandátov. Posledné v roku 2014 mali najnižšiu účasť zo všetkých členských krajín – 13 percent, čo bolo hlboko pod európskym priemerom. Najviac kresiel v nich získala strana Smer-SD.

V celej Únii boli zvolení prevažne muži, v súčasnom parlamente predstavujú viac ako 60-percentnú väčšinu. Nasledujúce voľby by sa mali uskutočniť v roku 2019. Účasť však sústavne klesá vo všetkých krajinách a parlament preto vedie rozsiahlu kampaň, ktorou sa snaží presvedčiť ľudí, aby šli voliť. Pred minulými voľbami až 90 televíznych staníc bezplatne odvysielalo spot propagujúci voľby pod sloganom konaj, reaguj, rozhoduj.