Odchod z únie, ktorý si odhlasovali v referende občania britského kráľovstva, jednak oživil myšlienku na podobné referendá aj v iných krajinách, ale aj opätovne otvoril tému ľudových hlasovaní ako forme rozhodovania o dôležitých otázkach politiky.

Referendum ako jedna z foriem priamej demokracie je v poslednom čase v Českej republike pomerne často diskutovanou témou. Dlhodobo, už od začiatku 90. rokov, sa o zakotvenie referenda do českého ústavného poriadku snaží Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), ktorá tiež niekoľkokrát navrhla konkrétnu legislatívnu zmenu, ktorá by zavedenie celorepublikového referenda umožnila, zatiaľ však neúspešne.

Aktívna v tejto otázke bola v minulosti tiež Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM). V čase svojej krátkej slávy si túto tému osvojila aj tzv. štvorkoalícia, čiže zoskupenie štyroch stredopravicových strán KDU-ČSL, US, ODA a DEU, ktoré sa snažili na konci 90. rokov 20. storočia vytvoriť v straníckom systéme protiváhu zmluvne-opozičnému bloku dvoch vtedy najsilnejších strán ČSSD a ODS.

Boom však nastal v poslednom čase, najmä po roku 2010, keď sa do straníckeho systému na najvyššej úrovni začali dostávať subjekty, pre ktoré sa stávka na priamu demokraciu stala jednou z hlavných programových tém. Najprv to boli Veci verejné, strany zvolenej do Poslaneckej snemovne v roku 2010 a následne hnutia Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru, ktoré vstúpilo do dolnej komory po posledných voľbách v roku 2013. Po vnútrostraníckom konflikte v roku 2015 založil Tomio Okamura nové hnutie
Sloboda a priama demokracia, ktoré sa už svojím názvom tiež radí do skupiny tých, čo presadzujú priamu demokraciu.

Zástancovia i odporcovia
Zo s...