Zbierať podpisy pod petíciu za skrátenie funkčného obdobia súčasnej vlády je jediné demokratické riešenie, ako ju odstaviť, myslí si nezaradený poslanec parlamentu Zsolt Simon. Zároveň priznáva, že momentálne ani nehľadá alternatívu voči súčasnej koalícii. Verí, že by sa do predčasných volieb sformovala sama, ale prekážať by jej v tom mohla vláda s pomocou SIS a polície.

Spustili ste zbieranie podpisov pod petíciu za skrátenie funkčného obdobia súčasnej vlády. Čo od toho čakáte?
Som presvedčený o tom, že ľudia na Slovensku by sa dnes k voľbám postavili inak. Keby občania mali informácie ako dnes už pred voľbami, tak by výsledok volieb bol iný.

Prieskumy ukazujú niečo iné. V nedávnom prieskume o dôveryhodnosti politikov sa na prvom mieste umiestnil Béla Bugár. Nemôže to skrachovať na tom, že atmosféra v Bratislave je možno dusnejšia ako v iných častiach Slovenska?
Nemyslím si to. Táto vláda ukazuje, ako sa v krajine nemá vládnuť. V politike musia platiť aj etické pravidlá, aj istá morálka a istá sebareflexia. Táto vláda deklarovala, že vzniká preto, lebo je jedinou alternatívou, ako zabrániť nástupu extrémizmu. Paradoxne, to, čo robia, že minister vnútra vyšetruje sám seba, privádza ľudí k strate aj tej štipky dôvery v demokratické pravidlá. A keď stratia vieru, budú sa čoraz viac obracať k extrémistickým hnutiam.

Prieskumy akoby vôbec nezachytávali rozhorčenie opozície, ktoré sa snaží prezentovať. Smer mal v poslednom prieskume 30 percent, SNS 14 a Most-Híd 6,3 percenta. Spolu by mali 82 mandátov a nepotrebovali by dokonca ani Sieť.
Jedna vec sú prieskumy, druhá vec je realita. V prieskumoch merali aj Mostu viac a získali menej. Dokonca sa hovorilo o tom, že mohla byť dvojkoalícia, dnes máme štvorkoalíciu, ba dokonca päťkoalíciu, lebo Sieť sa rozpadáva. To znamená, že čísla prieskumu nie sú identické s výsledkami volieb.

V poriadku. Ale dáva nám to nejaký obraz o náladách v spoločnosti. Smer sa neprepadol na 15 percent, Most-Híd nepadol pod päť percent, SNS dokonca rastie.
Pohnútka, prečo zbierať podpisy pod referendum, je taká, že je to jediné demokratické riešenie dnešnej situácie. Predsa nie je možné, aby boli každý pondelok protesty. Treba nájsť štandardné riešenie, a to je, že sa opýtame ľudí. A keď sa 350-tisíc ľudí v tejto krajine vyzbiera a povie, že to podporia, tak vypíšme referendum. Nestálo by to ani polovicu z toho, čo dostal Bašternák na vratkách z DPH. Ľudia sa pýtajú, aká je alternatíva. Jeden z diskutujúcich mi napísal, že keď vám horí strecha na dome, nebudete hľadať riešenie, akú krokvu tam dáte, ale budete hasiť.

Strecha domu nespravuje chod krajiny, preto netreba okamžitú alternatívu. Vláda má úplne inú zodpovednosť.
Keď ľudia v referende povedia, že treba zmenu, tak som presvedčený, že aj tá alternatíva sa vyformuje. Dnes by vláda kohokoľvek, kto by sa javil ako alternatíva, zrovnala so zemou. Či už metódami polície, alebo SIS, ale úplne by ho zrovnala. Jedinou šancou pre túto vládu je, aby sa nekreovala žiadna iná alternatíva.

Naozaj si myslíte, že keby vznikala nová strana, vládna moc by ju potlačila?
Presne tak. Keby sa v tejto chvíli formoval nový subjekt, tak presne tak, ako sa teraz zahrávajú s prokurátorom, by sa zahrávali aj s akýmkoľvek politickým subjektom.

Toto je dosť vážne obvinenie. Máte na to nejaké dôkazy alebo aspoň indície?
Indície mám a vychádzajú z toho, ako sa prokuratúra a polícia stavia k vyšetreniu prípadu Bašternák. V prípade Bašternáka majú na všetko čas, ale prokurátora, ktorý to chce dotiahnuť, okamžite odstavia. Keď vidíme takéto prípady, prečo by som mal mať pocit, že v tejto krajine fungujú demokratické pravidlá tak, ako by mali fungovať? Nehovorím, že ja mám nakresliť tú alternatívu, lebo ani nemám tú snahu. Táto petícia v tejto forme je legitímna a omnoho legitímnejšia, lebo ju v roku 2004 naformuloval Robert Fico, keď sa uchádzal o výmenu druhej Dzurindovej vlády.

Rozdiel medzi vašou petíciou a petíciou Roberta Fica je v tom, že on sa uchádzal o výmenu vtedajšej vlády. Vy organizujete petíciu, ale neuchádzate sa o výmenu Ficovej vlády.
Ja chcem inú vládu.

Rozdiel je v tom, že Fico alternatívu dával, ale vy ju nedávate.
Ja som nikdy nepovedal, že ja chcem byť alternatívou voči Robertovi Ficovi. To by bolo smiešne.

Nejakú predstavu musíte mať.
Úprimne poviem, že v tejto krajine by aj úradnícka vláda bola lepšia ako tá, ktorá je dnes.

Spýtam sa inak. Veľa sa hovorí o Richardovi Sulíkovi. Jeho si viete predstaviť ako šéfa novej vlády?
Nie. Ťažko.

V čom vidíte problém?
Aj on musí pochopiť, že opozícia nie je len jedna strana a ich názor.

Vyformovali opozičnú radu, ktorá je akýmsi základom tieňovej vlády. Táto možnosť nie je reálna?
Nevylučujem, že z toho môže niečo podobné vzniknúť. Richard Sulík sa vyvíja. Aj ľudia okolo neho. V mnohých prípadoch už nie sú takí istí ako za čias Radičovej vlády. Aj ľudia v OĽaNO sa formujú a vítam snahu, že vedia spolu komunikovať. Možno sa raz dopracujeme k tomu, že to bude základ niečoho nového. V tejto chvíli sa nechcem touto otázkou zaoberať. Chcem ísť krok za krokom a povedať, že tu máme istý stav.

Vieme, že sa tu dnes hovorí o nových politických subjektoch, ale nezdá sa, že by do ich vzniku zasahovali tajné služby alebo polícia.
Som presvedčený o tom, že táto vláda sa snaží diskreditovať každého normálneho človeka, ktorý sa snaží poukázať na zlé veci, ktoré robí.

Miroslav Beblavý poukazuje na prešľapy pomerne často a zatiaľ neprebieha jeho verejná diskreditácia.
Neviem o tom, že by kolega Beblavý zakladal stranu. Nechcem povedať, že hneď zdiskreditujú každého a čím ste verejne známejší, tým je tá situácia ťažšia. Prokurátor si robil svoju robotu, ale dnes mám jediný pocit, že ho odstavili, aby ho nahradili iným, kto im bude viac po vôli. Veril by som tomu, že postup proti prokurátorovi je legitímny, keby Robert Fico vyvodil politickú zodpovednosť a Robert Kaliňák by nebol šéfom ministerstva vnútra.

Rozprávali ste sa o petícii s Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom?
Niektorých kolegov zo SaS a OĽaNO-Nova som informoval, že plánujem niečo takéto urobiť. Zatiaľ som si s nimi nesadol, ale plánujem to. Rovnako som avizoval, že skôr by som bol za to, aby sa zapojili verejne známi a aktívni ľudia a začali sa vyjadrovať. Petíciu vnímam v dvoch rovinách: jedna je mobilizácia k podpisom a druhá, aby sa ľudia vyjadrovali k veciam verejným.

Má to byť nadstavba protestov?
Dá sa to tak nazvať.

Budete očakávať aj spoluprácu od organizátorov protestov?
Teraz je dovolenkové obdobie, viac som si to naplánoval na september. V septembri začne rokovať národná rada, potom bude priestor, aby sme si sadli a porozprávali sa o tom, akým spôsobom by sa vedeli do toho zapojiť. Keď chcú, dobre, keď nie, hnevať sa nebudem.

Prečo ste si na ohlásenie petície vybrali práve začiatok augusta, čiže obdobie dovoleniek? Nezanikne to do septembra?
Ja som si to pripravoval pri rozhovore s redaktorom jedného týždenníka. Neudržal som sa a povedal som to skôr, než som mal všetko pripravené. Stalo sa, ale nemyslím si, že je to taký veľký problém. August sa maximálne snažím využiť na to, aby som túto aktivitu spropagoval. Občania mi píšu cez sociálnu sieť, že si petíciu vytlačili a zbierajú podpisy vo svojom okolí. Tie protesty sú v Bratislave, sem-tam v krajských mestách, ale toto je forma, akou môžu prejaviť svoj názor aj ľudia z odľahlejších častí Slovenska.

Neorganizujete žiadnych aktivistov, ktorí by zbierali podpisy. Podpora z Facebooku býva dosť vrtkavá. Prečo sa až tak veľmi spoliehate na sociálne siete?
Nemyslím si, že toto má byť akcia, kam príde 50-100 aktivistov a začne zbierať. Ak sa vyformujú, nech sa páči, majú priestor. Ale musí to byť občianska aktivita.

Váš postoj mi príde veľmi vágny na spôsob: Spustil som petíciu a nech sa s ňou deje, čo chce.
Mýlite sa. V prvom rade chcem vyburcovať čo najviac ľudí, aby sa začali verejne vyjadrovať, aby som podnietil verejnú diskusiu. Potom mám v pláne organizovať zbieranie podpisov spôsobom, že sa v danom meste vyhlási, že v nejakom čase bude možné podpisovať petíciu. Zvolia sa na to rôzne spôsoby, či už verejný rozhlas, alebo letáky, a budú sa zbierať podpisy takýmto spôsobom. Ale toto predpokladám skôr na jeseň.

Odkiaľ na to zoberiete financie?
Neuvažoval som o tom, že by do toho niekto dával peniaze, počítal som, že to zaplatím ja.

Predstavme si, že referendum je úspešné a v roku 2017 budú voľby. Nie je to príliš skorý termín? V takom krátkom čase sa nemôže stihnúť vyformovať nová alternatíva.
To je váš názor. Môj názor je iný.

Viete o nejakej silnej alternatíve, ktorá sa chystá vzniknúť a mohla by byť súperom Smeru?
Na vznik novej alternatívy nepotrebujete rok. Netreba hľadať alternatívu Smeru, ale tejto vlády. A som presvedčený, že ak sa občania začnú verejne zaujímať o dianie okolo seba, alternatíva sa určite vyformovať vie. Samotná strana Most-Híd vznikla necelý rok pred parlamentnými voľbami a bola úspešná.

Ale v súčasnosti nemáte tú alternatívu.
Ja ju ani nehľadám. Lebo v tejto chvíli hľadám podporu na to, aby sa zozbieral dostatočný počet podpisov na referendum.

Keby som povedal, že nevidím možnosť vyformovania alternatívy, nehovoril by som pravdu. Ale otázka neznie, či je, alebo nie je alternatíva, ale či je dostatočná vôľa na to, aby sa ľudia vyjadrili, či chcú, alebo nechcú túto vládu. Lebo ak je dostatočná vôľa, tak som presvedčený, že aj tá alternatíva, ktorá by mohla nahradiť túto vládu, vznikne.

Kedy naposledy ste sa stretli s Bélom Bugárom?
Počas parlamentnej schôdze.

Aké sú vaše vzťahy?
Charakterizoval by som to ako tichú domácnosť. Ja nekomunikujem s ním, on so mnou. Nevyvolávame si, v parlamente sa stretneme. Ja sa na neho nehnevám. On sa rozhodol ísť takým smerom, ja som s tým mal morálny problém. Keď sa rozhodol, že pôjde s ľuďmi, ktorí vyprodukovali kauzu Hedvigy Malinovej, je to rozhodnutie jeho a mojich bývalých kolegov. Ja som sa s tým stotožniť nevedel.

Nevrátite sa do strany Most-Híd?
Dvakrát do tej istej rieky nevstúpite.

Chcete ešte kandidovať v ďalších voľbách?
Neuvažoval som o tom. Moje bytie alebo nebytie nezáleží na poslaneckej stoličke. Takže v tejto chvíli to možno bude znieť ako klišé, ale ide mi o to, aby som urobil niečo pre to, aby moje deti nezdupkali z tejto krajiny.

Koľko zákonov ste predložili v tomto volebnom období?
Sám som nepripravil ani jeden, k niektorým som sa pripojil, ale myslím si, že úloha opozície nie je v tom, aby som ja predkladal návrhy zákonov, ktoré mi tak či tak vláda neschváli. Moja úloha je v tom, aby som poukázal na chyby, ktoré sú v predkladaných zákonoch.

A plánujete niečo predložiť v budúcnosti?
Určite áno. Jeden mám pripravený, ten sa týka lesných pozemkov a ich zdaňovania.

Poznáte v súčasnosti stranu, ktorá vám je programovo blízka?
Veľmi blízke mi je liberálne zmýšľanie, ale nemyslím si, že dnes by som sa mal rozhodovať, či ísť so SaS, OĽaNO alebo inou stranou. Teraz ten čas nie je.

Keď ste sa rozhodli nevstúpiť do klubu strany Most-Híd, dostali ste ponuku od jednej z týchto strán pridať sa k nim?
Dostal som takéto ponuky.

A od ktorej?
Dostal som takéto ponuky a zostal som nezaradený.

V klube by sa vám zrejme existovalo ľahšie. Prečo ste sa takto rozhodli?
Myslím si, že sa treba naučiť spolupracovať. Podstata nie je v tom, že skáčem z jedného klubu do druhého.

Myslíte si, že islam je nekompatibilný s našou kultúrou?
Myslím si, že veľmi ťažko. Najskôr treba vyriešiť integráciu Rómov.

Zhodnete sa teda s Richardom Sulíkom?
Toto zmýšľanie nie je ďaleko od môjho. Podobný postoj som zastával aj vo vláde Ivety Radičovej, keď sme riešili, či umožniť členstvo Turecka v Európskej únii, alebo nie.

Viete si teda s Richardom Sulíkom predstaviť po čase aj tesnejšiu spoluprácu, keď si tak rozumiete?
Určite je mnoho oblastí, kde si viem predstaviť spoluprácu nielen s Richardom Sulíkom a SaS, ale nechcem, aby to celé vyznelo, či mienim ísť do nejakej politickej strany.

Predseda parlamentu Andrej Danko by chcel skrátiť čas na vystúpenie k návrhu zákonov či obmedziť jedlo a pitie v pléne počas rokovania.
Bufet z parlamentu urobilo vedenie parlamentu. Žiadneho poslanca žiadny čašník neobsluhuje. Len vedenie parlamentu. Napriek tomu, že v rokovacom poriadku stojí, že cudzie osoby nemôžu vstupovať do rokovacej sály, vedenie si pozývalo čašníka, aby im nosil pitie. A na toto osobitný súhlas pléna nikdy daný nebol. Aspoň ja o tom neviem.

A čo hovoríte na iniciatívu Andreja Danka, že chce skrátiť čas na vystúpenie?
Andrej Danko ani nikto z SNS sa takto nevyjadril, keď chodil po parlamente na mol spitý bývalý predseda SNS Ján Slota. Vtedy im to neprekážalo.

Andrej Danko vtedy na to veľký dosah nemal.
Len chcem povedať, že volič si vyhodnotí správanie svojho zástupcu, ktorého zvolil. Preto, lebo SNS s jeho bývalým predsedom sa správali, ako sa správali, nedostali sa do parlamentu. V čase, keď vychádza na povrch jedna kauza Smeru za druhou, prísť a povedať, že obmedzíme diskusiu pre opozíciu, je to najnedemokratickejšie riešenie, aké môže byť, lebo sa to skončí tak, že keď nebude priestor na diskusiu v parlamente, bude sa diskutovať na ulici.

Čiže tento návrh povedie k tomu, že bude viac protestov?
Určite bude mať za následok, že bude viac protestov, keď nebude priestor na diskusiu v parlamente.

Pri návrhu nového rokovacieho poriadku sa vychádzalo zo vzoru rakúskeho, nemeckého, francúzskeho a Európskeho parlamentu. Tam sa dejú takéto veci?
Možno je aj brexit výsledkom rokovacieho poriadku v Európskom parlamente.

To sú ale veľké špekulácie.
Keď vám obmedzujú priestor na vystupovanie, niet sa čo čudovať, že medzi ľuďmi sa šíria dezinformácie, lebo ten demokratický priestor na politický súboj by mal byť v pléne parlamentu. Aj mňa rozčuľovalo, keď niekto v rozprave opakoval, čo už povedal, ale o tom je demokracia. Nemusím s ním súhlasiť. Som presvedčený, že dnes je to vyriešené dostatočne. A neprekážalo to ani Robertovi Ficovi.

Aký je váš názor na transparenty v parlamente či atrapy peňazí?
Takéto prejavy boli v tej či onej forme aj v predchádzajúcom období. Transparenty tu boli za Mečiara. Väčšinu týchto praktík, ktoré dnes využíva opozícia, vymyslel Robert Fico a Smer. A dnes tie isté metódy používa opozícia a prekáža to. Počas Mečiarovej vlády mal Béla Bugár sám pred rečníckym pultom transparent. Dnes to už nevyhovuje. Keď sa vedenie parlamentu nebude správať podľa hesla: Vyhraj voľby a môžeš všetko, potom bude aj parlament vyzerať inak.

Kto je Zsolt Simon
Bývalá dvojka strany Most-Híd študovala na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne. Simon pôsobil dlhé roky v agrosektore a od roku 1999 bol odborníkom Strany maďarskej koalície na poľnohospodárstvo. Ministrom pôdohospodárstva bol počas Dzurindovej aj Radičovej vlády. Od roku 2009 pôsobil v strane Most-Híd, z ktorej vystúpil po posledných parlamentných voľbách pre koalíciu so Smerom. V súčasnosti je nezaradený poslanec.



Martin Sliz