Súčasná právna úprava náhrady za stratu na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti je v rozpore s našou ústavou. Tvrdí to Okresný súd Košice I, ktorý ustanovenie Občianskeho zákonníka napadol koncom júla na ústavnom súde.

Náš Občiansky zákonník upravuje celý komplex práv, ktoré má každý, komu bola spôsobená škoda na zdraví. Ak sú splnené zákonné predpoklady, za spôsobenú škodu zodpovedá škodca, ktorý škodu spôsobil. Musí to však byť v príčinnej súvislosti s tým, že porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Občiansky zákonník hovorí, že sa nahrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, čiže ušlý zisk.

Zle nastavený výpočet
Poškodenému v takom prípade patrí aj právo na náhradu za stratu na zárobku počas jeho pracovnej neschopnosti. Okresnému súdu Košice I sa najnovšie nepozdáva spôsob výpočtu tejto kompenzácie. Nenapáda však existenciu tohto práva. „Podľa neho je súčasný spôsob výpočtu náhrady protiústavný, keďže samotná výška náhrady za stratu na zárobku je podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na príjme. Takto dochádza k porušovaniu vlastníckych práv poškodených,“ vysvetľuje advokát Milan Ficek.

Občiansky zákonník ešte do roku 2004 vypočítaval náhradu za stratu na zárobku spravodlivejšie. Jej výška nebola nijako redukovaná, a čo najviac zodpovedala sume, ktorú by za normálnych okolností poškodený získal.

Zmeny, ktoré v tom istom roku parlament prijal, však ustanovili, že sa suma tejto náhrady určuje rovnako ako úrazový príplatok podľa zákonov o sociálnom poistení. „Spôsob výpočtu úrazového príplatku je v zákone o sociálnom poistení nastavený takým spôsobom, že jeho konečná výška predstavuje len pomernú časť v porovnaní s priemerným príjmom poškodeného pred vznikom ujmy na zdraví,“ objasňuje problém právnej úpravy advokát.

Na ťahu je ústavný súd
Legislatíva v spôsobe výpočtu tohto nároku je teda výrazne nespravodlivá.  Poškodený, ktorému bola spôsobená ujma na zdraví a ktorý je v jej dôsledku práceneschopný, nemá nárok na zárobok, ktorý by bol za normálnych okolností dosahoval, ak by mu nebola spôsobená ujma na zdraví.

„Keďže vlastnícke právo je chránené ústavou, ústavný súd bude v tomto konaní o súlade právnych predpisov posudzovať, či súčasné znenie ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka nepredstavuje protiprávny zásah do vlastníckeho práva poškodeného, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy nemá de facto nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku,“ hovorí Ficek. Ako praktický príklad dôsledkov napádaného ustanovenia Občianskeho zákonníka v praxi možno podľa neho uviesť práve prípad, o ktorom sa v súčasnosti koná na Okresnom súde Košice I. V ňom aj samotný súd dospel k tomu, že toto súdne konanie prerušil a podal návrh na konanie o súlade právnych predpisov na ústavný súd.

Iracionálne menej
Ide o prípad, keď bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví pri dopravnej nehode, ktorú zapríčinil škodca – prevádzkovateľ autobusovej dopravy. Jeho zamestnanec ako vodič autobusu porušil zákaz prejazdu počas červeného signálu na semafore. Zapríčinil tak dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený utrpel ujmu na zdraví. Práceneschopný bol celkovo 44 dní. Poškodený mal nadštandardné zárobky a jeho priemerný mesačný zárobok pred práceneschopnosťou bol približne vo výške dvoch tisíc eur. Na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti poškodený stratil viac ako tri a pol tisíca eur. Vyplatená mu však bola len dávka nemocenského poistenia náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa Občianskeho zákonníka vo výške 375 eur. Podľa súčasnej právnej úpravy tak stratil celkovo až 2 800 eur.

„Aktuálna právna úprava tak neodôvodnene, bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu limituje výšku škody, ktorú je povinný nahradiť škodca, v uvedenom príklade takmer až o 8,5-násobok,“ tvrdí Ficek. Podľa neho sa preto jednoznačne možno prikloniť k návrhu Okresného súdu Košice I na vyslovenie nesúladu uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje spôsob výpočtu náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý poskytuje ústavnú ochranu vlastníckemu právu každého. „Bolo by žiaduce, aby bola právna úprava zmenená na stav, ktorý platil do júla 2004, ktorá dôsledne rešpektovala práva poškodeného na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku tak, ako by mu patrila napríklad v prípade, ak by bola škoda spôsobená na jeho veci,“ myslí si Ficek.