V Amerike je to vecou prestíže. Veľké advokátske kancelárie sa predbiehajú v tom, ktorá bude hoc aj zadarmo zastupovať klienta vo veľkom medializovanom prípade. Výmenou za obrovskú reklamu tak poskytujú svoje služby často bezplatne. Pro bono prípady riešia právnici aj u nás, naša legislatíva právne služby zadarmo dovoľuje. Advokáti s tým však nemajú najlepšie skúsenosti.

Za dobrotu na žobrotu

Na Slovensku je bezplatná právna pomoc zaužívaná v dvoch formách. Prvou sú právne služby poskytované pro bono. Náš zákon advokátovi dáva možnosť, nie však povinnosť, poskytnúť právne služby bez odmeny. V takom prípade nemá advokát nárok na žiadne preplatenie nákladov štátom. „Podľa zákona o advokácii advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné alebo majetkové pomery klienta, alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa,“ objasňuje advokát Vendelín Benkóczki. Sám však nie je zástancom takto poskytovaných služieb a nepovažuje tento prístup ani za správny. „Predovšetkým je to nefér voči platiacim klientom. Navyše, z prípadov, keď sme v našej advokátskej kancelárii poskytovali právne služby bezplatne, mi totiž ostali skôr negatívne skúsenosti,“ hovorí Benkóczki. Ľudia sa podľa neho poväčšine k advokátom správajú neúctivejšie, ak sú si vedomí, že službu dostanú zadarmo. „U takýchto klientov sa objavil zvláštny psych
ologický prvok v zmysle ,čo je zadarmo, to za nič nestojí‘. A keďže sme pre nich pracovali bez nároku na odmenu, mali na nás kopu často až nezmyselných požiadaviek a pokynov pokojne aj na Štedrý deň. Samozrejme, česť výnimkám,“ tvrdí advokát.

Aj preto si pro bono prípady advokátske kancelárie radšej starostlivo vyberajú. To potvrdzuje aj advokát Andrej Terem. „Pre nás je najmä dôležité, aby sme aspoň všeobecne mali nejakú vedomosť, o aký prípad ide vzhľadom na jeho rozsah, a teda koľko času nad ním strávime, ako aj psychologicky, či u pro bono klienta nie je riziko, že služby bude ,zneužívať‘,“ objasňuje Terem.

Budúca spolupráca

Pro bono prípady však okrem mediálnej prestíže či filantropických úmyslov môžu byť výhodné aj ekonomicky. Avšak až v budúcnosti. „V súčasnosti poskytujeme ad hoc právne služby pro bono napríklad startupom. V takom prípade objektívne očakávame, že ak startup bude ďalej úspešne fungovať, budú sa na nás obracať aj v budúcnosti ako s platenou službou,“ vysvetľuje Terem.

Legislatíva na druhej strane umožňuje aj právne služby, ktoré nie sú bezplatné v pravom slova zmysle. Odmena za ich poskytovanie sa uhrádza z verejných prostriedkov – takže bezplatné sú zo zákona a iba z pohľadu klienta. Do tejto skupiny môžeme zaradiť takzvanú ex offo obhajobu v trestných veciach. Tá sa využíva, ak je podľa Trestného poriadku daný dôvod povinnej obhajoby, no obvinený si obhajcu sám nevyberie, napríklad z dôvodu nedostatku peňazí. Bezplatné z pohľadu klienta je aj poskytovanie právnych služieb cez Centrum právnej pomoci.

Neatraktívna odmena

Za negatívum právnej úpravy a samotného poskytovania bezplatných právnych služieb zo zákona však advokáti považujú ich odmenu. Napríklad v prípade trestných vecí je výpočtovým základom odmeny advokáta priemerná mesačná mzda na Slovensku za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o päť rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa služba poskytuje. „Teda, ak službu poskytujem v roku 2016 a platím súvisiace náklady za ceny v danom roku, odmenu mi určia podľa stavu z roku 2011. Na porovnanie, keby sa takáto odmena platila podľa stavu z tohto roku, a nie z roku 2011, bola by zhruba o 12 percent vyššia,“ hovorí Benkóczki. Ak advokát zastupuje klienta určeného Centrom právnej pomoci, nárok má na paušálnu odmenu, ktorá sa pohybuje od 15 do 200 eur. Robiť jeden takýto prípad môže byť z dlhodobého hľadiska pre niektorých menej majetných advokátov finančne náročné. Dôvodom je, že advokát štát navyše úveruje, a to až do okamihu, kedy dostane vyplatenú odmenu. Ak sa teda nejaký prípad napríklad vlečie na súdoch niekoľko rokov a je dokonca vedený na okresnom súde mimo sídla advokátskej kancelárie, advokát znáša všetky náklady za celé obdobie z vlastného vrecka.

Dá sa tomu vyhnúť

Neatraktívnym bezplatným prípadom sa však právnici s advokátskymi skúškami môžu jednoducho vyhnúť. Advokátska komora totiž vedie na účel ex offo obhajoby v trestných veciach osobitný zoznam advokátov, do ktorého advokáta na jeho žiadosť zapíše alebo ho z neho vyčiarkne. Ak advokát nechce byť ustanovovaný ako ex offo obhajca, jednoducho sa do tohto zoznamu nedá zapísať alebo sa z neho dá vyčiarknuť. Ak však už v zozname zapísaný je, potom si už prípady nemôže vyberať. „Až na zákonom stanovené výnimky, akými sú napríklad konflikt záujmov, musú zobrať všetko, čo mu pridelia,“ objasňuje Benkóczki. V prípade určenia advokáta na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci je to však ťažšie.

Podľa uznesenia predsedníctva advokátskej komory platí, že advokát je povinný maximálne v štyroch prípadoch ročne prijať ustanovenie Centra právnej pomoci v odbornom zameraní, ktoré si môže vybrať. Ak si ho nevyberie, môže mu byť takýto prípad pridelený bez ohľadu na odborné zameranie.

LEGISLATÍVA

Centrum právnej pomoci plánujeme posilniť. Kvôli novej úprave osobného bankrotu

Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti

Návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý máme aktuálne v legislatívnom procese, novelizujeme okrem iných aj zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Cieľom novely je rozšíriť pôsobnosť Centra právnej pomoci aj na konania o oddlžení.

Posilnenie Centra
Zároveň ministerstvo spravodlivosti pripravilo reformný zámer na posilnenie a dobudovanie kapacít Centra právnej pomoci, ktorý je medzičasom už aj schválený. Centrum sa má posilniť práve v tých lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o inštitút takzvaného osobného bankrotu. To znamená v lokalitách, v ktorých predpokladáme najväčšiu koncentráciu ľudí, ktorí sú postihnutí napríklad aj dlhovou pascou. Preto predpokladáme aj vytvorenie tímov, ktoré budú aktívne vyrážať do terénu za ľuďmi a pomáhať im prejsť celým procesom oddlženia. Zatiaľ plánujeme, že by sa na existujúcu kanceláriu v Bratislave mali napojiť konzultačné pracoviská v Nových Zámkoch a Senici. Pracovisko v Rimavskej Sobote s už existujúcimi konzultačnými pracoviskami v Brezne a Jelšave chceme doplniť o Telgárt, Poltár, Revúcu a Rožňavu. Kanceláriu v Prešove a existujúce konzultačné pracoviská v Spišskej Novej Vsi, Levoči, Bardejove, Michalovciach a Medzilaborciach chceme doplniť o Vranov nad Topľou, Trebišov, Sabinov a Kežmarok. Posledné dva tímy predpokladáme umiestniť v Žiari nad Hronom a v Žiline.

Nové tímy
Celkovo teda pre toto opatrenie predpokladáme vytvorenie piatich nových tímov – v Bratislave, Rimavskej Sobote, Prešove, Žiari nad Hronom a Žiline. Centrum právnej pomoci by sa malo posilniť o 35 ľudí a dvoch ľudí z administratívy, čiže celkovo 37. V každom z piatich nových tímov bude pracovať sedem ľudí, z ktorých by jeden mal byť právnik, piati sociálni pracovníci alebo právni asistenti a jeden administratívny pracovník. Nové zabezpečenie činnosti Centra právnej pomoci by malo vyjsť predbežne na 1,3 milióna eur na obdobie dvoch rokov (prvý rok približne 720-tisíc eur a druhý rok približne 630-tisíc eur), pričom tieto peniaze budú použité na mzdové výdavky, technické zabezpečenie, prevádzku či prenájom priestorov a dopravu.