Polmiliónový úver netreba dať do majetkového priznania. V stredu to vďaka hlasom koaličných poslancov skonštatoval výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý posudzoval, či mal minister vnútra Robert Kaliňák, v majetkovom priznaní, ktoré zverejnili politici, uviesť, že mal k dispozícii úver, ktorý využil pri kúpe podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka.

Poslanci sa odvolali na deravý zákon a konanie ani nezačali. Ak by výbor skonštatoval porušenie zákona, Kaliňákovi by hrozila tisícová pokuta.

Úver neskontrolujú
Ústavný zákon pritom hovorí, že verejní funkcionári sú povinní spomenúť v majetkovom priznaní, ak majú finančný záväzok vo výške 35-násobku minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti niečo vyše 14-tisíc eur. „Ide o to, či to bol záväzok a ako sa to využilo,“ hovorí poslanec koaličného Mosta-Híd Peter Kresák o Kaliňákovom úvere.

Podľa Kresáka samotná suma 500-tisíc eur, ktorú mal minister vnútra k dispozícii, ešte neznamená, že úver mal byť v majetkovom priznaní a dôležité je, či sa peniaze použili.

Fakt, či šéf rezortu vnútra použil peniaze, navrhli preskúmať aj opoziční poslanci. „Detaily toho, ako boli čerpané peniaze, neboli obsiahnuté v odpovedi Roberta Kaliňáka, ani v dokumentoch, takže bol návrh, aby sme to zistili,“ hovorí predseda výboru a poslanec SaS Martin Poliačik.

Z preverovania čerpania napokon nebolo nič. „Tým sa výbor nezaoberal,“ dodal Kresák. Výbor to však neskúmal, pretože koaliční poslanci odhlasovali, že skúmaním Kaliňákovho úveru sa ani nebudú zaoberať. Minister vnútra pritom v minulosti priznal, že kontokorentný úver z Tatra banky využil pri kúpe podielu B. A. Haus, za ktorý sa zaručil aj svojimi akciami.

Koaličných poslancov napokon presvedčili jeho argumenty, ktoré poslal v liste, a napokon odhlasovali, že kontokorentný úver nemusí byť v majetkovom priznaní. „Neuviedol ho, lebo ide o kombináciu úverového a vkladového účtu, ktorý možno nazvať aj ako povolené prečerpávanie. Charakterom je totožný s bežne používanou platobnou kartou,“ čítal z Kaliňákovej argumentácie poslanec Kresák. Hovorkyňa Tatra banky Zuzana Povodová hovorí, že je možné u nich získať kontokorentný úver, teda možnosť ísť do mínusu, aj v takejto výške. Posudzuje sa však inak ako bežné povolené prečerpanie, ktoré je len do výšky 3,5 tisíca eur.

Vzácna zhoda
Koaliční aj opoziční poslanci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vďaka prípadu ministra Kaliňáka našli vzácnu zhodu. Súhlasia, že treba zmeniť zákon. „Je absolútne zrelý čas na to, aby sa zákon upravil, lebo aj túto časť je potrebné zmeniť. Zhodli sme sa na tom, že bankové produkty sú také, že určitým klientom povoľujú poskytovať online pôžičku, ktorú si môžem urobiť v priebehu roka. To bol aj prípad kontokorentného úveru,“ hovorí podpredseda výboru a poslanec Smeru Juraj Blanár. Dodal, že bude chcieť, aby nový zákon o majetkových priznaniach hovoril presnejšie o tom, čo sa má v majetkových priznaniach uvádzať.

So zmenou zákona nesúhlasí opozičný poslanec Miroslav Beblavý, podľa ktorého je už v súčasnosti dostatočne široko nastavený a postihuje aj Kaliňákov prípad. „Ústavný činiteľ je povinný uviesť každý záväzok vyšší ako 35-násobok minimálnej mzdy. Záväzok je aj podpis úverovej zmluvy a je jedno, či ju čerpáte alebo nie,“ dodal Beblavý.

Deravosť zákona vidia aj mimovládne organizácie. „Fakt, že o podiele ministra Kaliňáka vo firme pána Bašternáka sme sa dozvedeli až vtedy, keď sa niekto pozrel na jeho účet, je najlepšou ukážkou, že zákonné nároky na majetkové priznania, výklad zákona a kontrola jeho dodržiavania majú ešte ďaleko od dokonalosti. Mimochodom, v USA máva porušenie tohto typu zákona trestnoprávnu dohru a etické kódexy pre verejných funkcionárov desiatky strán. U nás si sudcovia vystačili s jednou A4,“ hovorí Pavel Sibyla z Nadácie Zastavme korupciu.

Opoziční poslanci Daniel Lipšic a Jozef Rajtár kritizovali na brífingu konanie ministra vnútra: