Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár sa chystá so zdedeným dlhom na súd. Dlžoba sa totiž nenachádza v účtovníctve, a tak vyplatenie peňazí zo straníckej kasy musí posvätiť sudca. Keď rozhodne v prospech veriteľa, vyše 300-tisíc eur si môže na účet pripísať firma petržalského šéfa SNS Slavomíra Leyseka.
Kollár tvrdí, že o dlhu vopred nevedel, keďže nebol zaevidovaný v účtovníctve strany. „Z ničoho nič mi pristál na stole list, že mám zaplatiť sumu 390-tisíc eur,“ hovorí predseda hnutia Sme rodina.
O tom, že Leysek je členom národniarov, sa dozvedel až neskôr. Samotný člen SNS situáciu komentovať nechcel. „K vašim otázkam sa toho času vyjadrovať nebudem,“ odkázal Leysek. V auguste tohto roku sa na stránkach SNS vyjadroval ku kúpeľníctvu.
Zmätok okolo dlhu
Príčinou zadlženia kollárovcov je predvolebná kampaň spred parlamentných volieb v roku 2012. Od firmy Metropol Media, kde v tom čase pôsobil Leysek, si predseda vtedy ešte strany Soska Peter Marček objednal bilbordy.
V Soske nastali zmeny v roku 2015, keď do nej vstúpil Kollár, stal sa predsedom a stranu premenoval na Boris Kollár – Sme rodina.
Dlh za predchádzajúcu kampaň však aj po štyroch rokoch ostal nevyplatený, no Leysek si naň neprestal nárokovať. „Teraz pracujeme na súdom potvrdenej dohode. Dávame to na súd, aby to uznal. Ja tiež nemôžem vyplatiť z politickej strany peniaze, keď ich nemám v účtovníctve,“ povedal Kollár.
Marček do účtovníctva dlh nedal, lebo podľa jeho slov Leysek fakturoval vyššie sumy, ako mali pôvodne dohodnuté. Pre nezhody na výške sumy teda Marček dlžobu do účtovníctva neuviedol. „Ešte to mohlo byť aj tak, že sa to vôbec neuhradí. Aj taká bola verzia,“ dodal Marček.
Podľa Kollára však Marček výšku pohľadávky v minulosti uznal v celej výške. Samotný Marček sa k uznaniu či neuznaniu pohľadávky viac vyjadrovať nechcel a odkázal na svojho právnika Romana Buša. „O tom rozhoduje súd,“ povedal k celej veci Bušo.
Štát problém nevidí
S vyplatením dlhu však kollárovci nebudú mať problém. Chcú na to využiť peniaze zo štátneho rozpočtu, ktoré im prináležia na základe volebného výsledku. Vďaka zisku 6,62 percenta získalo hnutie len na jednom z troch príspevkov od štátu – príspevku za hlasy – vyše 1,5 milióna eur. Ak sa budú voľby konať v riadnom termíne, teda o štyri roky, celkovo dostanú vyše štyroch miliónov. Strany majú zákonom obmedzené možnosti na využitie týchto peňazí, na tento prípad sa to však nevzťahuje.
Otázna je situácia s neuvedením dlhu vo výročnej správe, ktorú strany každoročne predkladajú ministerstvu vnútra. V nej totiž čestnými vyhláseniami deklarujú, že správa je kompletná.
„Podľa zákona o politických stranách politická strana je povinná vo výročnej správe uviesť záväzky po lehote splatnosti. Záväzok po lehote splatnosti môže byť napríklad neuhradená faktúra. Ak politická strana nemá v účtovníctve zaradenú faktúru, nemusel jej vzniknúť ani záväzok,“ hovorí o situácii ministerstvo. Pod výročnou správou je podpísaný aj audítor, ktorý však podľa rezortu nemohol prísť na nedostatok výročnej správy.