Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého zakladateľmi sú prevažne čerstvo odídení členovia HZDS-ĽS, má za sebou ustanovujúci kongres, na ktorom takmer definitívnu podobu získala kandidátka do septembrových parlamentných volieb. Prvé miesto patrí predsedovi HZD Ivanovi Gašparovičovi, druhý je dekan PF UK Mojmír Mamojka, tretie a štvrté miesto patrí podpredsedom Marte Aibekovej a Jánovi Benčátovi. Zo známych tvárí sú na kandidátke podľa očakávania ešte textár a producent Martin Sarvaš (8) a bývalý automobilový pretekár Jozef Studenič (12). Kongres sa uskutočnil v provizórnych priestoroch, keď sa asi 40 delegátov tiesnilo v malej miestnosti. Na kongrese bolo vidieť veľa regionálnych činovníkov HZDS-ĽS.
Podobný názov, logo...
Gašparovič priznáva, že logo nového subjektu je podobné logu materskej strany jeho zakladateľov. "Áno, urobili sme podobné logo. Chceme ísť na princípy, ktoré HZDS malo pri svojom vzniku," povedal s tým, že neočakáva, že by podobnosť názvov a symbolov mohla voličov zmiasť. Aj keď šéfom volebného tímu je úspešný textár, podľa našich doterajších zistení sa HZD na rozdiel od HZDS-ĽS zaobíde v kampani bez volebnej piesne. Značku HZD nebudú podľa podpredsedu HZDS-ĽS Rudolfa Žiaka napádať preto, lebo nechcú novej strane "robiť reklamu". Myslí si, že HZD chce zmiasť svojich potenciálnych voličov a rozdiel medzi HZDS a HZD je teda podľa neho iba v osobe ich predsedu.
Podľa zakladateľov HZD sa z HZDS-ĽS vytratila vnútorná disciplína a demokracia. Napriek tomu, že sa hnutie vybralo cestou hľadania vnútorného nepriateľa, Gašparovič sa hlási ku všetkému "dobrému i zlému, čo sa za tie roky, čo som v hnutí bol, udialo". O tom, že HZD má šancu na úspech, podľa neho svedčí aj viac než 31-tisíc podpisov, vďaka ktorým sa HZD môže zúčastniť na voľbách.
Starí v novom drese
Medzi delegátmi ustanovujúceho kongresu sa objavila pre mnohých prekvapujúco aj poslankyňa HZDS-ĽS Marta Podhradská či bývalý ústredný tajomník hnutia Jozef Grapa. Ten sa funkcie vzdal začiatkom minulého roka. Oficiálne z osobných a zdravotných dôvodov, podľa mnohých však musel niesť zodpovednosť za neúspech referenda. "Nemôžeme sa tváriť, že sa cez referendum nič neudialo -- keď sa udialo a keď isté metódy práce nám nepriniesli žiaduci účinok," konštatoval vtedy Vladimír Mečiar. Grapu vo funkcii nahradil Jozef Tarčák. Práve Tarčáka ešte pred odchodom z HZDS-ĽS označil Gašparovič ako jednu z osôb, ktorú nemôže vo voľbách podporiť. Podhradská označila svoje rozhodovanie za mimoriadne ťažké. Tvrdí: "Naposledy som v podobnej situácii bola, keď som sa v deväťdesiatom roku rozhodovala, či sa zúčastním hladovky za jazykový zákon." Vznik HZD vníma ako šancu pre ľudí sklamaných udalosťami v HZDS-ĽS. "To s demokraciou nemalo nič spoločné," povedala nám Podhradská. Zároveň odmieta argumentáciu, že výhrady k pomerom v HZDS-ĽS prezentujú len tí jeho členovia, ktorí neuspeli v boji o zvoliteľné miesta na kandidátke. "Viem o množstve ľudí, ktorí sú znechutení. Neverte, že v HZDS bolo všetko v poriadku," dodala.
Voľby a po nich
Politiku súčasnej koalície považuje Gašparovič za neprijateľnú. Pre HZD je najbližším politickým partnerom HZDS-ĽS, či s ním budú po voľbách ochotní spolupracovať, záleží podľa Gašparoviča na tom, či sa zmení Mečiar. Vzájomnú spoluprácu včera nevylúčilo ani HZDS-ĽS.