„Na to, čo sa osvedčilo v minulosti, nadviažeme aj v budúcnosti.“ Takto okomentoval fotografie Slovenského národného archívu (SNA) zo slovenských táborov pre Židov z 2. svetovej vojny líder občianskeho združenia Slovenské hnutie obrody (SHO) Róbert Švec.
RTVS v reportáži z 9. septembra informovala, že pri revízii filmotéky SNA sa našlo 680 fotografií z obdobia rokov 1939 až 1945. Ide o fotografie dokumentujúce pracovné tábory Židov v Seredi, Novákoch, Vyhniach a na ďalších miestach. Pozrite si niektoré z nich v galérii:
Dôkaz dobrého zaobchádzania, tvrdí Švec
Švec na Facebooku tvrdí, že fotografie sú dôkazom dobrého zaobchádzania so Židmi v táboroch, keďže podľa neho mali zabezpečenú lekársku starostlivosť aj stravovanie. „Na to, čo sa osvedčilo v minulosti, nadviažeme aj v budúcnosti,“ uzavrel líder SHO, ktoré je známe svojimi nacionalistickými a extrémistickými postojmi. SHO sa hlási k odkazu ľudáckeho režimu na Slovensku počas 2. svetovej vojny a k osobe vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa. Status Šveca zdieľal na sociálnej sieti aj neonacista Marián Magát.
Fotografie boli vyhotovené z vôle oficiálnych miest. „Ide bezpochyby o profesionálne fotky a oficiálne schválené fotenie,“ povedal pre Denník N historik Ján Hlavinka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Avšak ich autor nie je známy.
Záujem na vykreslení táborov v dobrom svetle mal tak samotný režim, ako aj židovská organizácia Ústredňa Židov. Režim chcel ukázať verejnosti, že v táboroch je so Židmi zaobchádzané dobre. Ústredňa mala záujem dokázať, že Židia pracujúci v táboroch sú pre Slovensko prospešní, aby ich tak uchránila pred deportovaním do nacistických táborov.
Výnimkou nebolo ani násilie a brutálne bitie
Židia uväznení v slovenských pracovných táboroch tam, ako už evokuje samotný názov, museli pracovať. Nemohli opustiť areál tábora a boli strážení. Umiestňovaní tam boli iba kvôli ich pôvodu. Od práce boli úplne oslobodené iba deti do 10 rokov a chorí. Výnimkou v každodennom táborovom živote nebolo ani násilie a brutálne bitie.
Pracovné tábory pre Židov na Slovensku existovali od jari 1942 do augusta 1944. Hlavným dôvodom ich zriadenia bolo postupné legislatívne okresávanie práv Židov. Vyvrcholilo takzvaným Židovským kódexom, prijatým 9. septembra 1941, ktorý slovenských Židov definitívne obral o majetok, občianske a ľudské práva. Masa takmer 90-tisíc ožobračených ľudí bez možnosti obživy predstavovala veľký problém.
Predstavitelia ľudáckeho režimu zvažovali viaceré riešenia a jedným z nich boli práve pracovné tábory. Pôvodne boli plánované v oveľa väčšom rozsahu, ale vzhľadom na ekonomické možnosti krajiny ich vzniklo málo a boli kapacitne nedostatočné, preto na riešenie problému nestačili. Režim však „riešenie“ našiel a takmer 58-tisíc slovenských Židov odtransportoval do nacistických táborov .
„Zábery sa zachovali na sklenených, resp. plastových negatívoch a v súčasnosti sa začal proces ich konzervovania pracovníkmi oddelenia ochrany archívnych dokumentov SNA, ktorý je nevyhnutný pre ich následnú digitalizáciu a sprístupnenie verejnosti. Až do skončenia tohto procesu nebude možné tieto negatívy iným spôsobom zverejňovať,“ uviedol vo vyhlásení SNA.