Poslanec František Šebej predpokladá, že zákon o elektronickom podpise, ktorý sa opäť dostal na rokovanie parlamentu, zákonodarný zbor schváli. Do platnosti by tak vstúpil od začiatku marca, najneskôr apríla. Plné využitie možností zákona v praxi očakáva F. Šebej do dvoch až troch rokov. Elektronický podpis umožní využitie moderných a bezpečných informačných technológií pri elektronickom obchode, ale napr. aj pri komunikácii občana so štátnou správou.
V čase dopracúvania návrhu zákona sa v médiách objavovali polemiky o jeho charaktere. Najživšia je medzi generálnym riaditeľom spoločnosti UNICOM Radimírom Rexom a zástupcami odbornej skupiny pri Slovenskej informatickej spoločnosti, v ktorej sú okrem zástupcov akademickej obce, právnikov aj predstavitelia súkromných firiem. V týchto dňoch poskytla HN stanovisko k návrhu zákona aj Slovenská asociácia pre elektronický obchod (SAEC), ktorá si kladie za cieľ i propagáciu a podporu zavádzania všetkých foriem elektronického obchodu u nás a združuje viaceré významné IT spoločnosti. Podľa SAEC návrh nedeklaruje právnu relevantnosť elektronického podpisu a vlastnoručného (písomného) podpisu a zrovnoprávňuje len vlastnoručný podpis a zaručený elektronický podpis. Tým by sa stal inštitút "obyčajného" elektronického podpisu zbytočný, tvrdí predseda SAEC Rudolf Požgay. Smernica EÚ pritom požaduje nevylúčiť možnosť používať obyčajný EP na úrovni zabezpečeného. "Obyčajný EP sa môže používať všade, neexistuje voči tomu žiadna zábrana. Certifikát pre takýto podpis však budú môcť vydávať aj certifikačné autority, ktoré nik nebude kontrolovať ani preverovať bezpečnosť ich riešení," poznamenal Július Lintner, tajomník pracovnej skupiny. V praxi preto nevidí obmedzenia pri používaní obyčajného EP tam, kde to nie je zákonom priamo vylúčené. V prípade sporu však podpisujúci musí dokázať splnenie bezpečnostných podmienok na úrovni zaručeného EP.
SAEC návrhu zákona vyčíta nedostatočné vymedzenie pôsobnosti, činnosti a zodpovednosti registračnej autority, ktorej postavenie má v celom systéme zásadný a prioritný význam pre zabezpečenie dôveryhodnosti a bezpečnosti elektronických podpisov. Zákon predpokladá zriadenie Úradu pre elektronický podpis, ktoré si vyžiada náklady v odhadovanej výške 119 mil. Sk (technické vybavenie 57,1 mil. Sk, programové 1,5 mil. Sk, technické zabezpečenie úradu 20,8 mil. Sk, materiálno-technické vybavenie a zabezpečenie 30,6 a služby 9 mil. Sk). Pri počte 65 pracovníkov si chod úradu vyžiada asi 67 mil. Sk. SAEC považuje tieto počty za značne predimenzované. "Na zabezpečenie výkonu činností úradu v zmysle zákona stačí 20 pracovníkov a adekvátne upravené financovanie," uvádza sa v stanovisku. Návrhom zákona sa včera zaoberal výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorého členovia navrhli schváliť účinnosť zákona od 1. mája.
Čo je to elektronický podpis?
Technologický základ návrhu zákona o elektronickom podpise predstavuje digitálny podpis založený na tajnom a verejnom kľúči. Tajný kľúč slúži na podpisovanie a je tajomstvom jeho majiteľa. Odpovedajúci verejný kľúč je dôveryhodným spôsobom (cez certifikát) spojený s majiteľom tajného kľúča a slúži na overovanie platnosti jeho EP. Elektronický podpis je pri dodržaní základných bezpečnostných pravidiel bezpečnejší než vlastnoručný podpis. Zjednodušene možno povedať, že je EP veľké číslo (jedinečné pre konkrétny elektronický dokument a tajný kľúč, ktorým bol tento dokument podpísaný), ktoré nie je možné bez tajného kľúča vypočítať.