Po odchode zo Siete prišli ponuky na prevzatie iného politického subjektu, hovorí dnes poslanec za stranu Most-Híd a bývalý prvý podpredseda strany Sieť Andrej Hrnčiar.

Podľa neho sa vedelo o kandidatúre Romana Brecelyho na funkciu predsedu Siete najmenej niekoľko týždňov a nebolo to teda prekvapenie snemu.

Boli by ste v Sieti zostali, keby vám vrátili pozíciu prvého podpredsedu?
Tu vôbec nešlo o pozíciu prvého podpredsedu. Dokonca aj Radovi Procházkovi som na stretnutí s členmi predsedníctva predtým povedal, že nemám ambíciu na žiadnu stranícku funkciu. Povedal som to verejne, všetci o tom vedeli. Tu šlo o princíp v tom zmysle, že keď sa snažíme a hovoríme, že chceme byť iní a demokratickejší a potom príde predseda a urobí krok, ktorý bol potrestaním niekoľkých poslancov za vyslovenie názoru, naša podmienka bola len vziať to rozhodnutie späť, a potom mohol snem pokračovať. Ja by som ani nekandidoval na prvého podpredsedu. Išlo o princíp.

A prečo ho nevzal späť?
My máme čisté svedomie, pretože keď sme odišli zo snemu, a teraz to už môžem povedať, som posielal správy ľuďom, ktorí ich ukázali aj novému predsedovi strany Romanovi Brecelymu. Potrebovali sme, aby urobili nejaký ústretový krok, aby bolo aspoň sčasti naplnené to, o čo nám išlo. Neviem, či išlo o neznalosť politických procesov a matematiky, že nový predseda nepochopil, že bez piatich poslancov nemôže viesť stranu. My sme od neho chceli, aby ukázal, že isté procesy, ktoré sa udiali v minulosti, vráti späť, ale on to neurobil. My sme sa do poslednej chvíle snažili a nepovažovali sme za šťastné, že sme museli urobiť tento krok.

Nový predseda nezasiahol proti vášmu odchodu?
Nezasiahol. Dokonca ani neviedol snem po tom, čo ho zvolili. To celé nám ukazovalo, že Rado Procházka to zo zákulisia bude viesť stále. Po zvolení nového predsedu snem viedol Rado Procházka. Viedol si ho tak, aký chcel dosiahnuť výsledok a nový predseda neurobil proti tomu nič.

Má teda nový predseda nejakú autoritu v Sieti?
Neviem a ani ma to už nezaujíma. Ja som presvedčený, že najväčšiu autoritu v tej strane má Rado Procházka.

Radoslav Procházka sa momentálne pokúša vzdialiť nielen z politiky, ale aj zo Slovenska, keďže smeruje na európsky súd do Luxemburgu. Zrejme mu na tej strane až tak nezáleží.
V podstate mi je to jedno, lebo sa nechcem vracať do minulosti a v tejto chvíli nechcem riešiť stranu Sieť. Nevidím dôvod na to mrhať energiou.

Ja sa ešte do minulosti predsa len vrátim. Radoslav Procházka v rozhovore pre HN hovoril o tom, že pred voľbami hral „hustého“, lebo napravo od stredu to nemal kto iný robiť. Vnímali ste to tak aj vy?
V prvom rade som presvedčený, že ak chce človek uspieť, musí sa správať prirodzene v každej situácii a nekalkulovať s vývojom preferencií. Toto bola základná chyba. Ak niekto hovorí, že sa nejako začal správať podľa preferencií, to nie je dobre. Človek a líder musí byť prirodzený a ľudia mu musia veriť. Ak niekto ide proti svojmu vnútru a presvedčeniu a niečo hrá, ľudia vycítia, že to nie je úprimné, a tak sme aj dopadli.

Vy ste tiež napríklad na minuloročnom sneme Siete v lete hovorili v pomerne plamennom prejave o Slovenskej schránkovej republike. Dnes od vás tieto slová nepočuť. Nie je tam rozpor medzi úlohou a úprimnosťou?
Do programového vyhlásenia vlády sme dostali protischránkový zákon, ktorý prešiel prvým čítaním. To je to, čo sme kritizovali a čo sa snažíme meniť. Samozrejme, že pozícia by bola iná, keby sme mali 17-18 percent, ale podarilo sa nám do vládneho programu presadiť niečo, čo budeme plniť bez ohľadu na to, či sme v Sieti alebo nie.

Procházka vás v tom istom rozhovore pre HN kritizoval, že ste novému predsedovi dali len jeden a pol hodiny a potom ste sa rozhodli odísť. Prečo len takýto krátky čas a neskúsili ste sa dohodnúť?
Jediný legitímny spôsob, ako sa niečo dalo urobiť, bol snem. Tam sa absolútne nevyužila tá možnosť. Aj po našom odchode mal novozvolený predseda šancu niečo urobiť a neurobil to. My sme sa ho potrebovali opýtať, prečo to tak bolo. Preto sme absolvovali aj pondelňajšie stretnutie, kde sme sa mali diskrétne stretnúť a zrazu tam boli novinári, mal tam ďalších členov predsedníctva. Jednoducho nám nevysvetlil, prečo nevyužil možnosť pokúsiť sa o ústretový krok a dohodu. Hovoril, že nemá politické skúsenosti, ale nechcem vyťahovať detaily zo súkromného rozhovoru. V každom prípade, práve snem poskytoval priestor, keď sme sa mali zavrieť a povedať si to všetko tak, ako to cítime, tvrdo a z očí do očí, ale bolo to znemožnené aj tým, že snem bol otvorený pre novinárov. Bol to priamy prenos, reality šou a my sme sa nechceli podieľať na ohováraní pred celým Slovenskom. Snem sa uzatvoril pre médiá až po našom odchode a po tom, čo povedal Procházka o kandidátovi na nového predsedu.

Vedeli ste o tom, že Roman Brecely bude kandidátom na predsedu? Lebo oficiálne sa tá kandidatúra odohrala priamo na sneme.
My sme o tom vedeli. Ono sa to síce hovorilo, že nie, že to vzniklo akože na tom sneme, ale my sme o tom vedeli.

Kedy teda bolo jasné, že bude kandidátom?
Na to musia odpovedať tí, ktorí to upiekli, ale my sme o tom vedeli niekoľko týždňov.

Mal aj vašu podporu? Ako ste sa k tomu postavili, keď ste sa o tom dozvedeli?
Deň predtým sme prišli na oslavu jeho narodenín. Rešpektovali by sme ho ako predsedu, keby ako predseda naozaj prevzal moc a snažil sa upratať pomery v strane tak, aby sme mali dôvod tam zostať.

Zrejme sa mu pomery upratať nepodarilo.
Evidentne nie a som presvedčený, že sa stalo to najlepšie, čo sa mohlo stať aj pre koalíciu. Aj pre stabilitu vládnej koalície je oveľa lepšie, keď je trojkoalícia, keď nebehá po parlamente päť nezávislých poslancov. Sme súčasťou klubu Most-Híd, nie sme členmi strany. Ja som to teda už zažil, ale moji kolegovia to nepoznali – konečne vidia systematickú prácu v poslaneckom klube. Prial by som vám vidieť to prekvapenie v ich tvárach na prvom zasadnutí klubu po letných prázdninách, kde sa každý jeden z osemdesiatich bodov rozoberal, aj opozičné návrhy, aká je filozofia zákona, čo je dobré, čo je zlé, dopredu sme si povedali, čo podporíme – jednoducho normálna práca klubu. Moji kolegovia boli prekvapení, pretože my sme od ustanovujúcej schôdze nesedeli ani raz a nikdy sme nepreberali návrh zákona alebo to, ako ideme hlasovať. Naši poslanci sedeli v laviciach a pri každom hlasovaní sa dobre že nemuseli pýtať kolegov z koalície, aký postup ideme zvoliť.

Čo ste teda od ustanovujúcej schôdze robili?
My piati sme sa snažili, ale priznám sa, že sme sa viac zaoberali vnútornými problémami. Dennodenne sme spolu sedeli. Nejakým spôsobom sme sa snažili zmeniť vnútorné pomery tak, aby sme začali normálne fungovať a som rád, že hoci takýmto spôsobom, ale teraz sa už normálne pracuje a funguje.

Opustili ste Sieť, prestúpili ste do klubu strany Most-Híd, ktorej ste priniesli jedno ministerstvo. V tomto kontexte sa nedá ubrániť pochybnostiam o tom, či nešlo skôr o obchod ako o záchranu koalície.
Čítali sme o sebe, že sme obchodníci a že je to obchodnícky postoj. Mali sme aj iné cesty, ktorými sme mohli ísť. Sme piati poslanci, bez nás by koalícia nebola, lebo si neviem predstaviť, že niekto bude v koalícii, ktorá má 76 hlasov. Mohli sme založiť vlastný subjekt, alebo, a to sa netajím, prišli ponuky prevziať nejaký iný politický subjekt a možno aj urobiť klub, lebo možno by sme boli aj ôsmi, a potom by sme vyjednávali s koalíciou. Toto by bol obchodnícky postoj a som presvedčený, že keby sme išli takýmto spôsobom, že by sme si určite niečo vydobyli. Ale išli sme do klubu Mosta, lebo nepovažujem za správne, aby boli piati vládni poslanci nezaradení a nemali sme nič proti tomu, že ministerstvo pokračuje v gescii strany Most-Híd.

Aký subjekt ste mohli prevziať a s kým by ste zakladali klub? Boli v hre traja odídenci zo Sme rodina?
Nebudem komentovať možnosti, ktoré sme napokon odmietli. V každom prípade však platí, že sme mali viac variantov a rozhodli sme sa z pohľadu zachovania koalície a jej funkčnosti najzodpovednejšie, ako to bolo možné.

Práve pre to ministerstvo sa nedá ubrániť myšlienkam o nejakých výhodách.
Ale akých? Buďte konkrétny. To, že my si cez to ministerstvo budeme chcieť uplatňovať veci z nášho volebného programu, že budeme robiť všetko pre to, aby sa stavali rýchlostné komunikácie, aby R3 na Orave pokračovala, to sú prirodzené veci. Ak toto nazývate obchod, tak potom neviem. Obchod by bol, keby sme sa snažili obsadiť ministerstvo, dali si tam svojho ministra a presadili si svoje veci. Pozrite sa, prešlo preobsadenie štátnej správy a vidíte nejaké zmeny po našom príchode? Že preobsadzujeme prednostov okresných úradov alebo že by sme plošne odvolali ľudí, ktorí boli dosadení za Sieť?

Vy teda hovoríte, že tým „obchodom“ bolo to, že Most prijal nejaké vaše podmienky?
Nie. My sme sa dohodli, že oni podporia naše veci z programu, lebo budeme mať aj nejakú legislatívnu iniciatívu, a my sme sa museli stotožniť s programovými vecami, s ktorými išiel do volieb Most-Híd. Ministerstvo teraz ovláda Most-Híd, má tam vlastného ministra, ktorý je tam pánom a my tam nemáme žiadny vplyv.

Čo z vášho programu ste si doniesli do strany Most-Híd?
Videli ste, prvá schôdza, protischránkový zákon.

To bola aj agenda Mosta.
Áno, tam sme sa stretli. S ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou sme sa začali baviť o hmotnej zodpovednosti politikov. Máme svoje programové tézy, budeme s ministrom zdravotníctva hovoriť o skrátení čakacích lehôt, lebo aj to sme mali v našom programe. Každý z nás má nejakú oblasť, v ktorej funguje. A po dohode s rezortnými ministrami a súhlasom a podporou klubu Most-Híd budeme chcieť prísť aj s legislatívnou iniciatívou, čiže máme dohodu, ktorú budeme realizovať.

Pôjdete aj nad rámec koaličnej dohody a prídete s niečím vlastným, pre čo budete hľadať v Moste podporu?
V prvom rade nechcem, aby sme sa vyčleňovali z klubu Mosta. Uvedomujeme si zodpovednosť, ktorú máme. Stali sme sa integrálnou súčasťou klubu Most-Híd, a tak aj budeme vystupovať. Nebudeme sa oddeľovať.

Neprídete teda s vlastnou iniciatívou, ktorú ste si doniesli zo Siete a nestala sa priamo súčasťou koaličnej dohody?
Keď príde vlastná iniciatíva, tak to bude iniciatíva v rámci klubu Most-Híd.

V akom štádiu je hmotná zodpovednosť?
Naštartovali sa legislatívne procesy, opozícia nás kritizovala, že predkladáme málo zákonov, pritom vie, že pri vládnych návrhoch sú lehoty a medzirezortné pripomienkové konanie. Teraz prišli prvé vládne zákony, ktoré sa schválili. Volebné obdobie je štvorročné, nedá sa teda očakávať, že všetko sa začne robiť v prvých troch mesiacoch. Je to veľmi komplikovaná záležitosť a komunikujeme s ministerkou. Tým, že Rado Procházka zrejme odchádza, budeme musieť nájsť spôsob s Luciou Žitňanskou, ako sa bude tento zákon riešiť, ale bude to určite v jej gescii.

Radoslav Procházka hovoril, že on je jediným oduševneným zástancom hmotnej zodpovednosti v koalícii. V parlamente to je, podľa neho, ešte Miroslav Beblavý. Stanú sa teda aj z vás jeho zástancovia?
Nechcem hodnotiť veci, ktoré boli pertraktované v predvolebnej kampani. Sme vo vládnej koalícii, dohoda je taká, že sa budú predkladať zákony, s ktorými nebude mať problém žiadna z politických strán vládnej koalície. Nám sa hmotnú zodpovednosť podarilo presadiť do programového vyhlásenia vlády, ale samotná ministerka spravodlivosti upozornila na komplikovanosť tejto témy. Určite to teda nebude otázka dní alebo týždňov, ale dlhodobejší proces. Určite to budeme robiť ako súčasť nášho klubu.

Môžete sa o to zasadzovať ako jednotlivec alebo ako skupina piatich poslancov. Plánujete to robiť?
Samozrejme. Povedal som, že budeme. Klub je živý, teraz sme zažili, ako sa tam diskutuje, poslanci hovoria, kto chce čo predložiť, akým systémom sa bude robiť príprava zákona, kto sa na tom bude podieľať. Most-Híd nám ponúkol svoje odborné skupiny, ktoré nám dal k dispozícii, čiže máme aj odbornú pomoc, čo sa týka všetkých oblastí.

Ako vidíte svoju politickú budúcnosť?
Ešte je priskoro na finálne rozhodnutia, ale určite končím ako primátor mesta Martin, štvrtýkrát už nebudem kandidovať. Tri volebné obdobia je dosť dlhý čas na to, aby prišiel iný človek. A čo bude ďalej, nad tým sa zatiaľ nezamýšľam.

Dá sa z rozhodnutia nekandidovať na primátora predpokladať, že sa budete viac sústrediť na celoštátnu politiku?
Úprimne hovorím, že vôbec o tom nerozmýšľam. Ešte musí uplynúť nejaký čas, aby sme sa s kolegami spamätali z toho, čo sa stalo. Dva roky života sme venovali Sieti, kampani. Potom prišlo veľké sklamanie, v lete veľké rozhodnutie a vôbec nie sme oddýchnutí a potrebujeme čas. Aspoň ja osobne určite, aby som sa zamyslel nad tým, čo ďalej.

Nemáte Radoslavovi Procházkovi za zlé, že dva roky snaženia dopadli takto?
Teraz by bolo najľahšie hádzať to na Rada Procházku. My sme boli súčasťou jedného tímu.

On bol tvárou a lídrom toho tímu.
Bol, ale možno sme mali my, čo sme boli okolo neho, byť pri presadzovaní nejakých vecí tvrdší.

Napríklad?
Keď hovoríme o kampani, o komunikačnej stratégii a tak, tak jednoducho... Bolo by najľahšie to hodiť na neho. Áno, ako líder a šéf volebného štábu má najväčšiu zodpovednosť, ale my sme jednoducho boli súčasťou toho tímu a ak si máme niečo vyčítať, tak si to musíme vyčítať všetci.

Čomu podľa vás neuverili voliči Siete?
To je veľmi zložitá otázka a zrejme by to potrebovalo aj nejaký politologický rozbor a prieskum medzi našimi voličmi. Aj sme sa zamýšľali nad tým, určite to bola nejaká nejednoznačnosť názorov, veľkým ovplyvnením voličov boli naše mediálne výstupy pred voľbami, ale v tejto chvíli po tom už nepátram, je to pre mňa uzavreté.

Prebehla po voľbách v Sieti nejaká sebareflexia?
Nemyslím si to.

Dnes ste sa ocitli v klube strany, z ktorého ste pred dvoma rokmi odchádzali, aby ste spoluzaložili Sieť. Neľutujete spätne ten oblúk?
Vrátil som sa do pozície, z ktorej som odišiel. Človek by asi nemal v živote ľutovať nič, čo urobí, pretože každý krok ho môže obohatiť o nové skúsenosti. Mňa nikto do ničoho nenútil, rozhodoval som sa slobodne. Každý človek, keď urobí rozhodnutie, musí znášať dôsledky a budem ich teraz znášať aj ja. Ale teraz nechcem kalkulovať, že čo by bolo, keby som vtedy zostal v Moste. Ja si za svojimi rozhodnutiami stojím a stojím si aj za tým, ktoré sa môže v tejto chvíli zdať nešťastné, ale bola to pre mňa dobrá skúsenosť.

Dostali ste od Mosta ponuku na vstup do strany?
Nie, ani sme sa o tom nerozprávali.

A keby ste ju dostali?
To je irelevantná otázka. Nad týmto som sa vôbec nezamýšľal.

Kto je Andrej Hrnčiar
Pôvodne vyštudovaný herec je primátorom Martina od roku 2006. Do parlamentu sa prvýkrát dostal v roku 2012 na kandidátke strany Most-Híd. O dva roky nato sa vzdal poslaneckého mandátu, aby spolu s Radoslavom Procházkom založil Sieť, ktorá v marcových voľbách získala 5,6 percenta hlasov. V auguste tohto roku spolu s ďalšími štyrmi poslancami prešiel do klubu strany Most-Híd.