Obliecť si sudcovský talár aj bez právnického vzdelania? Áno, je to možné. Senáty okresných súdov sa totiž v zmysle zákona musia skladať nielen z profesionálnych sudcov, ale aj z bežných občanov – prísediacich.

Väčšinou dôchodcovia
Prísediaci rozhodujú na okresných súdoch v senáte spolu s profesionálnym sudcom v trestných veciach, kde horná hranica trestnej sadzby prevyšuje osem rokov. Napríklad ide o konania týkajúce sa lúpeže či vraždy. Ich hlas má rovnakú váhu ako hlas sudcov, ktorých tak matematicky môžu prehlasovať.

Sudcov z ľudu volia na štvorročné funkčné obdobie obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov. Musia splniť rôzne zákonné podmienky a mať v obvode súdu trvalý pobyt alebo prácu. Samotný návrh na sudcu predkladá zastupiteľstvu starosta alebo primátor. „Predpokladá sa, že poslanec mestského zastupiteľstva najlepšie pozná občanov, ich morálne vlastnosti, ktoré sú zárukou pre výkon tejto funkcie,“ hovorí pre HN hovorkyňa mesta Prešov Veronika Kmetóny Gazdová. V Prešove si prísediacich sám žiada aj tunajší okresný súd.

„Jeho predseda v pravidelných intervaloch oslovuje listom samosprávu o navrhnutie a následné zvolenie prísediacich,“ tvrdí Kmetóny Gazdová.

Niektoré mestá majú pre výber sudcov z ľudu stanovené podmienky navyše. Napríklad v Nitre po predložení všetkých vyžadovaných dokladov kandidáta vykonávajú dodatočné overenie. „Žiadame príslušný výbor mestskej časti, v ktorej má kandidát trvalý pobyt, aby sa k jeho osobe vyjadril k tomu, či súhlasí s jeho zvolením,“ objasnila právnička mestského úradu v Nitre Katarína Kotlárová.

I keď sudcovia z ľudu musia mať minimálne 30 rokov, o túto funkciu majú poväčšine záujem len starší ľudia. HN to potvrdilo viacero miest. Napríklad na okresnom súde v Košiciach I je priemerný vek 62 prísediacich 58 rokov, na banskobystrickom súde je to pri počte 43 prísediacich takmer 60 rokov.

Rôzne odmeny
Funkcia prísediaceho môže byť práve pre občanov v dôchodkovom veku aj finančne atraktívna. Patrí im paušálna náhrada dve eurá na deň, náhrada cestovného a tiež stravného v prípade, ak výkon funkcie v dni presiahne päť hodín. Prísediaci má zo zákona taktiež právo na bezplatné poskytnutie potrebnej literatúry a sudcovského talára. Ak je navyše zamestnaný, môže požadovať aj náhradu mzdy za čas výkonu tejto funkcie. Obmedzením je maximálny počet „sudcovských“ dní. Funkcia sudcu z ľudu sa môže vykonávať najviac dvanásť pracovných dní v kalendárnom roku. Ak však prísediaci stratí prácu a eviduje sa na úrade práce, je to preňho problém. Nevznikne mu totiž nárok na podporu v nezamestnanosti, keďže poberá paušálnu náhradu za výkon funkcie sudcu z ľudu.

Majú ochranu
Za rozhodovanie nemožno, podobne ako sudcu, stíhať ani prísediaceho. Platí to dokonca aj po zániku ich funkcií. Ak by chcela napríklad polícia prísediaceho pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie vziať do väzby, môže tak urobiť len so súhlasom súdnej rady.

Sudcovia z ľudu sú však povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa počas práce na prípadoch dozvedeli. Táto povinnosť platí aj po skončení funkčného obdobia sudcu. Pozor si prísediaci musia dávať aj na svoju neúčasť na pojednávaniach. Ak sa z vážnych dôvodov vopred neospravedlnia, musia z vlastného hradiť štátu škody za odročenie pojednávania.

Porotný systém v Spojených štátoch

Úlohou poroty je rozhodnúť o faktických otázkach, ktoré jej súd predloží. V trestnom konaní rozhoduje o vine a nevine obvineného, pričom o právnych otázkach rozhoduje už sudca. Ten zároveň rozhodne, aký trest obžalovanému udelí. V civilných veciach rozhoduje porota o tom, či je osoba zodpovedná, a rovnako aj o výške náhrady škody.

Porota sa skladá z 12 ľudí, ktorí spadajú pod jurisdikciu daného súdu a účasť v porote je pre nich za bežnej situácie nutná, keďže sa to považuje za občiansku povinnosť. Kandidátov na porotu si vyberá náhodným spôsobom súd, a to písomným predvolaním. Z kandidátov sa za členov poroty dostávajú občania, ktorých navrhnú obe strany konania (prokurátor i obhajca obžalovaného) pred súdom a sudca ich v tejto pozícii potvrdí. Pravidelne sa vyberajú aj jeden až dvaja náhradníci. Daná porota si volí svojho predsedu, ktorý vystupuje v jej mene a číta záverečné jednomyseľné rozhodnutie o vine či nevine, za ktoré porotcovia hlasujú vždy tajne.


Predpoklady na voľbu prísediaceho

Za prísediaceho môže byť zvolený občan, ktorý

a) v deň zvolenia dosiahol vek najmenej 30 rokov,

b) je spôsobilý na právne úkony a zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prísediaceho,

c) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude riadne vykonávať,

d) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

e) súhlasí so svojou voľbou k určitému súdu.


Počet prísediacich na okresných súdoch v sídle kraja

Okresný súd Trenčín 101

Okresný súd Žilina 83

Okresný súd Trnava 46

Okresný súd Nitra 50
Okresný súd Banská Bystrica 43

Okresný súd Prešov 45

Okresný súd Košice I 62

Okresný súd Bratislava I 26

Zrušenie prísediacich by znamenalo zrýchlenie súdneho konania

Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave


Zrejme najväčšou zmenou v trestnom konaní, ktorá by súčasne znamenala podstatné zrýchlenie súdneho konania a navyše by aj výrazne zjednodušila trestné konanie pred súdom prvého stupňa, by bolo úplné vypustenie laického prvku pri rozhodovaní, to znamená zrušenie prísediacich.

Nedá sa racionálne zdôvodniť, prečo zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby, neprevyšujúcou osem rokov, môže prejednávať samosudca (napríklad zločin lúpeže) a iné zločiny, ktoré ani nemusia byť také závažné (napríklad zločin podvodu, pri ktorom bola spôsobená škoda 26 600 eur) už musí prejednať trojčlenný senát, ktorý tvoria predseda senátu (sudca z povolania) a dvaja prísediaci. Ak samosudca dokáže prejednať zločin lúpeže a dokonca za použitia zásady trikrát a dosť uložiť napríklad aj trest odňatia slobody na doživotie, celkom určite by zvládol prejednať a rozhodnúť aj majetkové trestné činy, pri ktorých boli spôsobené vysoké škody, respektíve obzvlášť závažné trestné činy, napríklad trestný čin vraždy.

Pokiaľ sa ako dôvod zachovania prísediacich v trestnom konaní najčastejšie uvádza, že ide o prvok verejnej kontroly súdnej moci či o nevyhnutnú účasť verejnosti na súdnom rozhodovaní, tak ide len o mýtus. Prínos prísediacich pre trestný proces sa preceňuje, pretože rozhodovanie je takmer výhradne len na predsedovi senátu, pričom prísediaci rozhodujú tak, ako navrhne predseda senátu. Senát je preto fakticky len forma rozhodovania, avšak obsahom senátneho rozhodovania je len rozhodovanie predsedu senátu. V praxi teda aj teraz platí, že vždy rozhoduje predseda senátu sám a prísediaci len toto rozhodnutie podpisujú a tak sa s ním stotožňujú.

Navyše, prísediaci sú spravidla osoby, ktoré nemajú právnické vzdelanie, nepoznajú Trestný zákon a ani Trestný poriadok, nevedia, ako prebieha dokazovanie, nevedia napríklad, podľa čoho a ako posudzovať zákonnosť či prípustnosť dôkazov, nepoznajú judikatúru a ani iné, mimotrestné právne predpisy, ktorých aplikácia je pri rozhodovaní o vine či nevine obžalovaného podstatná. Je preto iluzórne hovoriť o kontrole súdnej moci zo strany verejnosti, keď činnosť prísediaceho v trestnom procese sa v praxi spravidla vyčerpáva tým, že sa pasívne zúčastňuje na hlavnom pojednávaní a následne na rozhodovaní predsedu senátu.

Prísediaci sú pritom takmer výhradne osoby vyššieho veku. To je zásadný problém pre trestný proces, keďže v trestnom konaní platí zásada nezameniteľnosti senátu, čo znamená, že v tom zložení senátu, ktorý začal vec pojednávať, sa pojednávanie musí aj skončiť. Od začiatku až po koniec pojednávania musí byť teda v pojednávacej miestnosti prítomné stále to isté zloženie senátu. Ak sa pojednávanie začalo v určitom zložení senátu, možno vec skončiť v inom zložení senátu, len ak s tým obžalovaný súhlasí. Prísediaci, ako osoby vyššieho veku, majú pomerne často rôzne zdravotné problémy, ktoré im nezriedka znemožňujú, aby sa kratší či dlhší čas zúčastňovali na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na ich absenciu a na zásadu nezameniteľnosti senátu musí predseda senátu pojednávanie odročovať, pretože bez prísediaceho sa konať nedá, prípadne musí predseda senátu vykonať opätovne celé hlavné pojednávanie znovu, pretože došlo k zmene v osobe prísediaceho a obžalovaný nesúhlasil so zmenou v zložení senátu.