Doplnené o stanovisko spoločnosti Google (15:00)

Takmer polovica ľudí používajúcich internet v krajinách únie využíva tento čas počúvaním hudby, pozeraním televíznych seriálov a filmov alebo hraním hier. Podľa eurokomisie majú s týmto stavom právny problém najmä vysielatelia a iní operátori, ktorí sa len ťažko orientujú v spleti práv, ktorými sa majú riadiť. Nevýhodné postavenie dnes majú aj držitelia práv a vydavatelia tlače. Tí na druhej strane často nemôžu rokovať o podmienkach či platbách za online využívanie ich diel a umeleckých výkonov. Únia predminulý týždeň zverejnila dlhoočakávanú reformu copyrightu. Jej cieľom je dosiahnuť takzvaný jednotný digitálny trh.

Internet všetko zmenil
Súčasný právny rámec duševného vlastníctva totiž tvorí desať smerníc, pričom niektoré z nich existujú už viac ako dve desaťročia. Snaha o vytvorenie jednotného digitálneho trhu teda reflektuje to, že sledovanie televízie či počúvanie hudby sa čoraz viac presúva na internet. „Chcem, aby novinári, vydavatelia a autori boli za svoju prácu spravodlivo odmeňovaní,“ povedal predseda Komisie Jean-Claude Juncker v poslednej správe o stave Európskej únie.

Manažujúci partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Leo Vojčík pre HN hovorí, že reforma bola prijatá odbornou verejnosťou zatiaľ kriticky. „Nenaplnila očakávania, pretože nepriniesla rozsiahlejšiu a precíznejšiu úpravu doterajšieho právneho stavu a komplexne neprispôsobila autorské právo digitálnemu prostrediu,“ vysvetľuje Vojčík. Zmena však ešte nemusí byť definitívna, keďže ide len o návrhy uvedených predpisov. „Aby sa tieto predpisy stali právne záväznými, musia prejsť legislatívnym procesom cez Európsky parlament a Radu a vzhľadom na to je možné očakávať ďalšiu modifikáciu ich finálneho znenia,“ dopĺňa advokát.

Vydavatelia vs. internetové platformy
Reforma zatiaľ garantuje vydavateľom právo na vyhotovenie rozmnoženín a právo na online sprístupňovanie denných správ, článkov a iných výsledkov novinárskej práce. Ide o novinku, ktorá bude existovať popri existujúcom autorskom práve autora konkrétneho článku „Vydavateľom sa tak má zabezpečiť lepšia ochrana nakladania s online článkami či správami, ako aj možnosť vyberania licenčných poplatkov od tretích subjektov, ktoré budú tieto články preberať online,“ vysvetľuje Vojčík. Takým sú napríklad Google News či iné agregátory online tlače, ktoré zobrazujú úryvky z novín vo výsledkoch vyhľadávania.

Jedným z praktických dôsledkov „uzákonenia“ tohto práva môže byť napríklad situácia, keď si od potenciálneho porušovateľa autorských práv k vydanému článku bude uplatňovať nároky nielen autor článku, ale zároveň aj vydavateľ. Obávať sa teda môžu veľké internetové platformy ako Google či Facebook. Vydavateľ ich môže po novom zaťažiť poplatkami, v prípade, že na svojich stránkach uvedú úryvky z ich žurnalistického obsahu.

Hrozba malým podnikateľom
Novinky sa týkajú aj takzvaného hostingu. „Napríklad Facebook a YouTube musia prijať vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany diel, ktoré do jeho infraštruktúry „uploadli“ používatelia. Myslia sa tým predovšetkým rôzne softvérové technológie rozpoznávajúce obsah nahraného média a automaticky upozorňujúce poskytovateľa na ilegálny obsah,“ objasňuje advokát Vojčík. Podľa súčasného právneho stavu hostingové servery odstraňujú materiál, porušujúci autorské práva, spravidla až po notifikácii od nositeľa práv. V prípade prijatia návrhu Komisie budú pravdepodobne títo poskytovatelia nútení proaktívne pristupovať k identifikovaniu obsahu, ktorý sa nachádza na ich serveroch. To by mohlo v budúcnosti ohroziť napríklad malých podnikateľov, ktorí si pravdepodobne nebudú môcť dovoliť vynakladať finančné prostriedky na softvér, ktorý by nelegálny používateľský obsah mohol identifikovať.